Podľa novín Segodňa sa Gorbačov 11. marca 1985 po smrti Konstantina Černenka stal prvým sovietskym profesionálnym politikom v západoeurópskom chápaní. Aj keď Gorbačov nemal v polovici 80. rokov presný plán postupných krokov, bol dôsledný v mravnej rovine, pretože odmietal násilie a veril v princípy slobody. Aj preto v roku 1991, v dobe rozpadu systému v ZSSR, nepripustil silové riešenie, zdôrazňuje Segodňa.
Za najväčšie omyly Michaila Gorbačova Segodňa označuje ekonomickú politiku, ktorá viedla k prázdnym obchodom na konci 80. rokov a začiatku divokej privatizácie zo strany "červených" riaditeľov štátnych podnikov. Podľa Segodňa sa negatívne na ekonomike ZSSR podpísal aj pokles svetových cien ropy, exportom ktorej ZSSR látal diery v rozpočte, havária v Černobyle, zemetrasenie v Arménsku i protialkoholický "vytriezvovací" experiment, v dôsledku ktorého klesli štátne príjmy z predaja alkoholu.