Ľubľana 6. apríla (TASR) - Na slovinskej politickej scéne dnes vyvolalo rozruch oznámenie menšej strany o odchode z vládnej koalície kvôli sporu okolo práv menšín.
Tento krok významne nezmení rovnováhu síl v krajine, pred jesennými parlamentnými voľbami je však otrasom pre liberálnymi demokratmi vedenú vládu Antona Ropa.
Centristicko-ľavicoví liberálni demokrati slovinskej politike dominujú od roku 1991, keď krajina vyhlásila nezávislosť na Juhoslávii.
Predseda konzervatívnej ľudovej strany Janez Podobnik oznámil, že jej traja zástupcovia v stredu spoločne odstúpia z postov ministrov spravodlivosti, poľnohospodárstva a dopravy.
Premiér Rop dotyčných vyzval, aby rozhodnutie prehodnotili, alebo aby odstúpili rýchlo, aby mohli byť nahradení nestraníckymi expertmi.
Vzťahy medzi koaličnými partnermi sa naštrbili po tom, čo ľudovci odstúpili od oficiálnej politiky vlády zameranej na obnovenie základných práv Slovincov neslovinského pôvodu, ktorí boli pred 12 rokmi vymazaní z registra obyvateľov, čím prišli o základné práva vyplývajúce zo štátneho občianstva.
V obavách, že viac ako 18.000 "vymazaných" - väčšinou Chorvátov, Bosniakov a Srbov, ktorí sa do Slovinska prisťahovali v časoch existencie bývalej Juhoslávie - môžu po opätovnom udelení práv žiadať miliardy odškodného, ľudová strana sa v nedeľňajšom referende postavila na stranu nacionalistov.
Na plebiscite sa zúčastnilo viac ako 30 percent voličov, ktorí drvivou väčšinou asi 95 percent odmietli verdikt ústavného súdu o vrátení práv postihnutým príslušníkom menšín.
Napriek tomu, že Ropova koalícia si v parlamente naďalej drží pohodlnú väčšinu, odchod ľudovcov predstavuje posun doprava politického spektra dvojmiliónovej alpskej krajiny.
Slovinsko sa minulý týždeň stalo členom NATO a 1. mája bude spolu s ďalšími deviatimi krajinami prijaté do EÚ.
