Ľubľana 5. apríla (TASR) - Skupiny na ochranu ľudských práv a politickí lídri v Slovinsku dnes vyjadrili obavy v reakcii na jednoznačný výsledok referenda proti obnoveniu základných práv tisícok obyvateľov krajiny neslovinského pôvodu.
Asi 95 percent účastníkov plebiscitu sa v nedeľu vyslovilo proti opätovnému udeleniu trvalého pobytu a iných občianskych práv viac ako 18.000 osobám - väčšinou z Bosny, Chorvátska a Srbska, ktorých zo štátnych zväzkov vyškrtli po tom, čo Slovinsko v roku 1991 vyhlásilo nezávislosť od Juhoslávie. Len štyri percentá podporili minuloročné rozhodnutie ústavného súdu o obnovení práv skupiny, známej ako "vymazaní". Z 1,6 milióna oprávnených voličov sa na referende zúčastnila viac ako tretina.
Napriek tomu, že referendum nie je právne záväzné, analytici ho považujú za test pred jesennými parlamentnými voľbami, ktorý naznačuje nárast nacionalistických nálad v dvojmiliónovej krajine.
"Referendová katastrofa pre vládnucu elitu," konštatuje titulok dnešného vydania denníka Večer. "Komédia chýb," hovorí populárny denník Delo, ktorý zverejnil veľkú karikatúru, na ktorej práčka vypľúva špinavú slovinskú vlajku. "Zle vyčistené," znie text pod obrázkom.
"Výsledok (referenda) je pred nastávajúcimi voľbami zlým znamením pre stredoľavú vládu," povedal politický analytik Peter Jančič. Podľa neho by nacionalisti mohli zvrhnúť centristickú vládu, ktorá slovinskej politickej scéne dominuje od získania nezávislosti.
Člen vládnych liberálnych demokratov Bogdan Biščak, nariekajúc nad výsledkami, sa pokúsil o pozitívny pohľad zdôrazňovaním, že referendum nie je právne záväzné. "Keďže nemá žiadne dôsledky pre konečné riešenie vymazaných, výsledok je úplne irelevantný," povedal.
Niektorí však vyjadrili obavy z ohlasov v zahraničí. Slovinsko sa nedávno stalo členom NATO a 1. mája sa s ďalšími deviatimi krajinami zaradí do EÚ.
"Je to znak rastúceho nacionalizmu, xenofóbie a rasizmu," povedal Boris A. Novak, básnik a ľudskoprávny aktivista. "Nielenže je to hanba, ale je to nebezpečná vlna, ktorá sa môže rozšíriť na iné otázky a iné menšiny. Referendum je v protiklade s podstatou hodnôt vyznávaných v organizáciách, kam chceme vstúpiť," dodal.
Slovinskí nacionalisti referendum iniciovali argumentujúc rizikom, že krajina bude musieť vyplatiť miliardy na odškodné. Poprední politici a obhajcovia ľudských práv ľudí vyzvali, aby hlasovanie ignorovali. Stovky demonštrantov pochodovali hlavným mestom na protest proti referendu. Účastníci akcie skandovali protinacionalistické slogany a pálili letáky vyzývajúce k účasti.
K "výmazu" došlo na začiatku krvavého rozpadu Juhoslávie. Etnickí Slovinci občianstvo novej krajiny dostali automaticky, kým obyvatelia s iným etnickým pôvodom museli o občianstvo požiadať. Tých, ktorí tak neurobili do roka, boli bez verejného upozornenia alebo oznámenia jednoducho vymazaní z registra obyvateľov. Týmto krokom prišli o právo na trvalý pobyt, ktorým sú podmieňované iné štátne privilégiá, napríklad dôchodky alebo zdravotné poistenie. Najmenej sedem ľudí v zúfalstve spáchalo samovraždu, tisícky prišli o prácu. Niektorých zatkli pre malé priestupky a deportovali, keďže nemali doklady. Medzi "vymazanými" je aj bývalá Miss Slovinska, populárny futbalista a hŕstka vojnových veteránov, ktorí v tzv. desaťdňovej vojne bojovali za nezávislosť krajiny.
2 ari dem
