Madrid 5. apríla (TASR) - Internetová stránka www.quienmeayudo.com (Kto mi pomohol?) má jednoduchú štruktúru a vo svojej jednoduchosti umožňuje nazrieť do niektorých osudov ľudí, ktorí prežili krvavý madridský štvrtok 11. marca 2004. Jediným grafickým prvkom je čierna stuha na bielom podklade na znak solidarity so 191 obeťami a stovkami zranených. Slúži na jediný účel - ako kontaktná burza pre obete a záchranárov z Madridu. Zachránení tu hľadajú svojich záchranárov a naopak.
Aj 17-ročná Carolina vypustila svoje posolstvo pre neznámu záchranárku do virtuálneho mora: "Sedela som bosá na koľajniciach, keď ma nejaké dievča zobralo na chrbát a odvlieklo k múru," napísala. Mala poranené nohy a pomocou novej stránky chce nájsť svoju neznámu samaritánku. "Ani neviem, ako sa volá. Chcem sa jej len poďakovať."
Podobné osudy zdieľa aj veľa ďalších ľudí, ktorí prežili jedny z najhorších útokov v dejinách Španielska. Napríklad 21-ročná Zahira prišla pri jednej explózii o oko, ľavá časť jej tváre bola znetvorená. Práve to však posilnilo v mladej žene s "gaštanovohnedými vlasmi" a "dlhým červeným kabátom" túžbu, aby našla "muža s bielou bradou a zeleným overalom", ktorý jej pomohol dostať sa so zničeného vagóna a tým jej možno zachránil život.
Filmová producentka Beatriz Caravaggiová chce dať svojou stránkou dokopy ľudí, ktorí sa delili o rozhodujúci okamih svojho života, no aj tak o sebe nič nevedia. Internet im na to ponúka ideálnu príležitosť, pričom sa nemusia vzdať svojej anonymity.
Aj mnohí záchranári sú zvedaví, ako sa majú tí, ktorým pomohli. "Čo sa asi stalo so Susanou? Musím stále na ňu myslieť," píše 26-ročný muž, vysoký 155 cm. Susanu opísal ako "štíhlu ženu s gaštanovohnedými vlasmi siahajúcimi po plecia", ktorá pri výbuchu stratila svoje okuliare a topánky.
Internet nezabudol ani na tých, ktorých útoky síce priamo nezasiahli, ale napriek tomu im nie sú ľahostajné osudy iných. Na adrese www.enciendeunavela.tk je možné zapáliť virtuálnu sviečku za obete a ich príbuzných.
