Etiketa a protokol - najdôležitejšie atribúty politikov, ktoré musia zvládať v každodenných stretnutiach na najvyššej úrovni. Samozrejme, popri odborných znalostiach a jazykovej vybavenosti.
Odborníčka na protokol a vytváranie pozitívneho imidžu Deana Lutherová hovorí: "Sme normálna stredoeurópska krajina, ktorá, bohužiaľ, dlhší čas spoločensky stagnovala, ba až retardovala. A tak máme dnes veľa nekultúrnych zlozvykov - nevážime si svoje dobré meno, sme nepresní, vzťahovační, nedodržiavame dané slovo, máme viditeľné nedostatky v hygiene."
Vždy je to však o konkrétnych jednotlivcoch. Máme aj také osobnosti, ktoré nás môžu dobre reprezentovať aj na najvyšších fórach. Len ich treba rozpoznať a dať im priestor, aby boli dobrým príkladom pre ostatných.
Lutherová má v tom, koho imidž vníma v pozitívnom svetle, jasno: "Môžem menovať elegantného generálneho tajomníka OSN Kofi Annana, prirodzene dôstojnú a pritom priateľskú švédsku kráľovnú Silviu, ale aj neformálne pôsobiaceho Javiera Solanu. Z našich, povedzme, minister Daniel Lipšic, ktorý, hoci je konzervatívnym politikom, má moderný švih."
Nezahanbia nás slovenskí politici vo svete?
Test SME zo sveta etikety
Dámam a pánom, ktorí nás ako politici reprezentujú a budú reprezentovať vo svete, sme položili otázky, týkajúce sa vedomostí z etikety.
V akom poradí si podáte ruku s patnermi na rokovaní, ak sú medzi nimi ženy aj muži?
Milan Gaľa, dvojka na kandidátke na post europoslanca za SDKÚ: "Najskôr treba podať ruku vedúcemu delegácie partnerskej strany, potom ženám a mužom."
József Berényi, dvojka na kandidátke na post europoslanca za SMK: "Iniciatívne ruku podáva spoločensky starší spoločensky mladšiemu, žena mužovi."
Miroslav Mikolášik, dvojka na kandidátke na post europoslanca za KDH: "Záleží, o aké stretnutie ide. Ak je to oficiálne rokovanie, treba sa riadiť podľa dôležitosti funkcie. Ruka sa podáva najvyššie postavenému človeku. Ak je to muž, tak treba najskôr podať ruku mužovi, až potom žene."
Jozef Heriban, jednotka na kandidátke na post europoslanca za ANO: "Žene by muž nemal podávať ruku prvý. Treba počkať, kým ju podá žena, potom sa podáva mužovi."
Monika Beňová, jednotka na kandidátke na post europoslanca za Smer: "Neviem, či je to v súlade s etiketou, ale osobne najskôr podávam ruku ženám a potom mužom."
Sergej Kozlík, jednotka na kandidátke na post europoslanca za HZDS: "Najskôr ženám, potom mužom."
Oľga Keltošová, jednotka na kandidátke na post europoslanca za ĽÚ: "Najskôr treba podať ruku funkčne najvyššie postavenému človeku. Nezáleží, či je muž, alebo žena."
Karol Fajnor, jednotka na kandidátke na post europoslanca za KSS: "Ak si správne pamätám zo školy, najskôr sa podáva ruka ženám, potom mužom."
Jozef Banáš, vedúci Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a NATO: "Prvá podáva ruku staršia žena, potom mladšia žena, potom hodnostne vyšší pán."
Ján Figeľ, predseda zahraničného výboru, eurokomisár: "Dáma má v spoločnosti prednosť, a to sa prenáša aj do protokolárnych záležitostí, ale ak napríklad predstupuje hlava štátu, treba zohľadniť postavenie."
Deana Lutherová: "Pri oficiálnych príležitostiach je spoločenské či firemné postavenie dôležitejšie ako vek alebo pohlavie. Ruku treba podať najskôr najvyššie postavenej osobe a aj ďalej treba udržiavať poradie podľa významu postavenia."
Čo by ste si obliekli na večernú recepciu, ak je na pozvánke odporúčaný odev "informal"?
Milan Gaľa: "Smoking."
József Berényi: "Neformálne oblečenie bez kravaty. Závisí to od konkrétnej príležitosti."
Miroslav Mikolášik: "Možno si obliecť ľahší oblek a peknú košeľu. Viazanka nie je nutná. Protokol je však v rôznych krajinách modifikovaný. Ako veľvyslanec v Kanade som mal šťastie v tom, že predpisy tam nie sú príliš striktné."
Jozef Heriban: "Ide väčšinou o košeľu so sakom. V horách alebo na lodi sa pripúšťa aj pekný pulóver."
Monika Beňová: "Ak ide o neformálnu večernú recepciu, netreba si obliecť vážne čierne šaty či kostým. Volila by som oblečenie v neutrálnej farbe, napríklad béžový kostým s farebným topom alebo blúzkou."
Sergej Kozlík: "Znamená to voľnejšie, neformálne oblečenie. Vybral by som si sako, košeľu a klasické čierne nohavice."
Oľga Keltošová: "Znamená to neformálne oblečenie. Pre ženu je v takomto prípade najvhodnejší tmavý kostým."
Karol Fajnor: "Určite by som si neobliekol smoking alebo klasický formálny oblek, ale skôr niečo voľnejšie - napríklad športovejší oblek. Viazanku by som nevynechal. V škole som päť rokov nosil uniformu s viazankou, takže som zvyknutý."
Jozef Banáš: "Nič slávnostné. Šedý oblek, bledé sako a tmavé nohavice alebo opačne. Viazanka nie je nutná."
Ján Figeľ: "Určite nie slávnostné oblečenie ako frak či smoking, skôr niečo menej formálne, napríklad jednoduchší bledší oblek doplnený viazankou."
Deana Lutherová: "V takomto prípade je pre pánov vhodný tmavý oblek a košeľa s kravatou. Dámy si môžu obliecť napríklad kostým, ale určite nie zo športového materiálu, ako je napríklad tvíd, menčester a podobne."
Aký je rozdiel medzi koktailom a recepciou?
Milan Gaľa: "Koktail sa usporadúva medzi obedom a večerou. Podávajú sa nápoje a ľahké jedlá vo forme švédskeho stola. Recepcia sa koná večer a je spojená s bohatším výberom jedál a nápojov."
József Berényi: "Recepcia je rozsahom väčšia ako koktail, je usporiadaná najmä pri významných a oficiálnych príležitostiach - napríklad štátnych sviatkoch. Koktail sa podáva pri príležitosti menšieho významu, občerstvenie je jednoduchšie ako pri recepcii."
Miroslav Mikolášik: "Koktail je kratšia slávnosť, počas ktorej sa podáva víno. Môže sa konať aj predpoludním. Recepcia je väčšinou vo večerných hodinách pri slávnostnejšej príležitosti, napríklad recepcia k štátnemu sviatku. Podáva sa niekoľko chodov a jej súčasťou je aj privítací príhovor."
Jozef Heriban: "Koktail sa usporadúva popoludní a trvá kratšie ako recepcia. Rozdiel je aj v oblečení. Na koktail sa nosí voľnejšie oblečenie, rozhodne nie frak či smoking."
Monika Beňová: "Koktail je neformálnejší, recepcia je oficiálna, vyžaduje si zodpovednejšiu voľbu oblečenia."
Sergej Kozlík: "Koktail je menej náročné neformálne stretnutie. Recepcia je významnejšia, slávnostnejšia, usporadúvaná pri významnej príležitosti. Tomu je, samozrejme, prispôsobené aj oblečenie."
Oľga Keltošová: "Koktail sa zvyčajne koná v podvečer, okolo piatej alebo šiestej. Recepcia sa usporadúva neskôr. Koktail je menšie podujatie, počas ktorého sa podáva čaša vína či šampanského a malé občerstvenie. Recepcie bývajú bohatšie."
Karol Fajnor: "Recepcia je v spoločenskej dôležitosti o stupeň vyššie ako koktail, čo je akési neformálne stretnutie."
Jozef Banáš: "Recepcia je slávnostná, robí sa väčšinou vo večerných hodinách. Koktail sa usporadúva podvečer alebo poobede, je jednoduchší z hľadiska stolovania. Podáva sa väčšinou iba studená kuchyňa a čaša vína."
Ján Figeľ: "Koktail je kratšie a menej slávnostné podujatie ako recepcia."
Deana Lutherová: "V dĺžke trvania a vo forme občerstvenia. Koktail trvá kratšie a jedlo sa podáva v drobnej úprave ako chuťovky, jednohubky, zákusky, aby sa nemuseli používať príbory."
Ako by ste jedli na recepcii banán?
Milan Gaľa: "Banán sa konzumuje príborom. Nakrojí sa po dĺžke, vnútro sa vyberie a krája na kolieska."
József Berényi: "Počul som, že banán sa je s vidličkou z taniera, čo považujem za trošku smiešne, preto sa radšej vyhýbam tejto chuťovke."
Miroslav Mikolášik: "Banán na recepcii nejedávam."
Jozef Heriban: "Je dobré nejesť banán so šupou. Takže by som ho ošúpal, položil na tanierik a zjedol s príborom."
Monika Beňová: "Na recepcii by sa mal banán podávať s odrezanými koncami. Treba ho položiť na tanierik a jesť dezertnou vidličkou."
Sergej Kozlík: "Banán by sa mal ošúpať a položiť na tanierik. Asi by som ho jedol rukou."
Oľga Keltošová: "Tanierik, servítka, nožík."
Karol Fajnor: "Ošúpal by som ho, položil na tanierik a jedol príborom."
Jozef Banáš: "Banány vôbec nejedávam, ale keby som musel, tak by som ho ošúpal, položil na tanierik a jedol príborom."
Ján Figeľ: "Banány nejedávam."
Deana Lutherová: "Banán treba položiť na dezertný tanierik, nožíkom odrezať konček a olúpať ho. Olúpaný banán sa krája na kolieska a konzumuje dezertnou vidličkou."
Čo znamená skratka R.S.V.P. a v akom je jazyku?
Milan Gaľa: "Skratka je z francúzštiny a znamená potrebu oznámiť, či sa dotyčný zúčastní na akcii, na ktorú bol pozvaný."
József Berényi: "Znamená to ‚prosíme o potvrdenie účasti' - z francúzskeho Répondez s'il vous plait."
Miroslav Mikolášik: "Skratka pochádza z francúzskeho "Répondez s'il vous plait" a znamená potvrdenie účasti."
Jozef Heriban: "Pozvaný by mal oznámiť, či sa zúčastní na akcii, na ktorú ho pozývajú."
Monika Beňová: "Potreba oznámiť, či akceptujeme informáciu. Skratka je z francúzštiny a objavuje sa na pozvánkach."
Sergej Kozlík: "Skratka pochádza z francúzštiny a znamená potvrdiť účasť. Neviem však presne, z ktorej francúzskej vety."
Oľga Keltošová: "Skratka je z francúzštiny a znamená potvrdenie účasti. Po francúzsky to však povedať neviem."
Karol Fajnor: "Naozaj neviem."
Jozef Banáš: "Répondez s'il vous plait - odpovedzte, prosím."
Ján Figeľ: "Odpovedzte prosím - Répondez s'il vous plait."
Deana Lutherová: "Je to skratka vety Répondez s'il vous plait, ktorou hostiteľ zdvorilo žiada pozývaných hostí, aby potvrdili svoju účasť na spoločenskom podujatí."
Kto začína pri slávnostnom obede jesť prvý?
Milan Gaľa: "Prvý začína jesť hostiteľ."
József Berényi: "Ako prvý začína jesť hostiteľ a ako prvý si aj sadá k stolu."
Miroslav Mikolášik: "Jesť začína hostiteľ, ktorý prednesie prípitok a zaželá pozvaným dobrú chuť."
Jozef Heriban: "Hostiteľ povie zopár slov a začne jesť prvý. Netreba však striktne sledovať, či už pozývajúci dal lyžicu do polievky."
Monika Beňová: "Hostiteľ by mal počkať, kým rozdajú jedlá všetkým prítomným pri stole, potom zaželať dobrú chuť a začať jesť ako prvý."
Sergej Kozlík: "Prvý začína jesť pozývajúci. Mal by urobiť - či už je to muž, alebo žena - prvú výzvu, naznačiť, popriať dobrú chuť. Možností je viac, malo by to však byť nenásilné, prirodzené."
Oľga Keltošová: "Prvý začína jesť hostiteľ po tom, čo prednesie prípitok, prípadne povie hosťom pár slov."
Karol Fajnor: "Prvý začína jesť hostiteľ. Pozve hostí ku stolu a zaželá dobrú chuť."
Jozef Banáš: "Začína hostiteľ, ktorý väčšinou predtým povie krátky príhovor. Určite nezačína prvý hosť."
Ján Figeľ: "Jesť by mal začať prvý hostiteľ spolu s hlavným hosťom, ktorý zvyčajne sedí oproti nemu."
Deana Lutherová: "Jesť začína prvá hostiteľka, prípadne hostiteľ. Udáva aj tempo celého stolovania, pričom berie ohľad na hostí."
Skúsenosť s etiketou
Milan Gaľa: "V Poľsku som ako člen delegácie Pavla Hrušovského počul veľmi pekný prípitok. Vedúci partnerskej strany povedal: "Nech máme toľko šťastia, koľko je kvapiek v tomto pohári a nech máme toľko smoly, koľko kvapiek v tomto pohári necháme."
József Berényi: "Vždy je pre mňa zážitkom zúčastňovať sa 4. júla na oslavách Dňa nezávislosti v USA. Počas tohto podujatia bývajú americkí diplomati neformálne oblečení - uprednostňujú tradičné americké oblečenie pred oblekom a kravatou. Vytvára to veľmi príjemnú a neviazanú atmosféru. Keď som sa na tejto oslave objavil s kravatou, veľvyslanec USA Ronald Weiser mi ponúkol nožnice, aby som si ju odstrihol."
Miroslav Mikolášik: "Na pôde Ottawskej univerzity som pripravil dvojdňovú konferenciu o Slovensku. Zúčastnili sa na nej mnohé mienkotvorné skupiny politikov, profesorov univerzít či diplomatov. Po podujatí bola recepcia pre účastníkov. Kanadská strana si želala aj širokú účasť študentov práva, medzinárodných vecí a ekonomiky. Lenže, kým sa významní hostia dostali cez zaplnenú aulu na miesto konania recepcie - ku stolom so špecialitami slovenskej a medzinárodnej kuchyne, už sa veľmi neposilnili. Hladní študenti ich predbehli."
Sergej Kozlík: "O tom, že bontón má naozaj rôzne formy, som sa presvedčil na oficiálnom stretnutí v jednej stredoázijskej krajine, kde som v priebehu štyroch hodín absolvoval sedemnásť prípitkov s vodkou. Zdôrazňujem však, že veľmi decentných."
Oľga Keltošová: "V New Yorku som bola pozvaná na narodeniny manželky bývalého primátora New Yorku. Oslava sa konala v jednom z najlepších newyorských hotelov. Po slávnostnej večeri, na ktorej som sa zúčastnila ako bývalá veľvyslankyňa pri OSN, som si pýtala od čašníka špáradlo. Priniesol mi dentálnu niť a napriek opätovnému vysvetľovaniu som sa špáradla nedočkala. Asi sa v tejto súvislosti používa iba v britskej angličtine."
Karol Fajnor: "Na rokovaní v Istanbule som si napríklad nebol celkom istý, ako jesť morské príšerky, tak som si radšej počkal, ako si s týmto jedlom poradia ostatní."
Jozef Banáš: "Išiel som na dôležité prijatie, ktoré sa konalo na Pražskom hrade a v časovom strese som sa zabudol prezuť. Bolo to v decembri a mal som obuté výrazne červené topánky do dažďa. Uvedomil som si to, až keď som stál v rade medzi diplomatmi. Bol to však milý zážitok, všetci okolo sa usmievali."
