Ivan Saktor. Za jeho vedenia KOZ uzatvorila viaceré sporné dohody. Prezident KOZ však žiadne chyby, ktoré nastolilo SME, nepripúšťa. O zmluvách, ktoré právnici nepovažujú za štandardné, hovorí opak.
FOTO -TASR
Vedenie Konfederácie odborových zväzov neštandardne hospodári s peniazmi slovenských odborárov. Niekde šetrí na 100-korunáčke, inde povoľuje disponovať s vlastným účtom cudzincom. V oboch prípadoch ide podľa právnika o neštandardné postupy.
Denník SME má k dispozícii tri právne dokumenty, ktoré sú sporné. Stanovisko k nim vypracoval právnik, ktorého meno máme v redakcii.
Bonbónikom medzi nimi je fakturácia na sumu 99,90 Sk, ktorá mala byť využitá na občerstvenie prvého tajomníka maďarského veľvyslanectva. To sa podľa "prílohy k zúčtovaniu nákladov na stravu" malo uskutočniť 12. marca 2001 v sídle KOZ.
Tajomník maďarského veľvyslanca Lászlo Nagy tam však v ten deň vôbec nebol.
Za akciu bola zodpovedná riaditeľka odboru medzinárodných vzťahov a protokolu Eva Mešťanová, ktorá 99,90-korunovú faktúru podpísala.
Nagy k tomu SME povedal: "Pozeral som si to v kalendári, v tom čase som vôbec nebol ani len v Bratislave. Bol som na vidieku. Bol to asi taký malý obchod." (smiech)
Šéfa KOZ Ivana Saktora "100-korunová kauza" nepobavila. "To si dám určite preveriť. Všetko sa môže stať," povedal SME.
Mešťanová sa obhajovala: "Tak nebolo to 12. marca. Ale bol tu v marci."
V prílohe k zúčtovaniu sa však doslovne vyznačuje "miesto, začiatok, aj koniec konania akcie". Je tam dátum 12. 3. 2001 a čas od 14. hodiny do 16. hodiny.
Na preverovanie činnosti organizácie, zastrešujúcej nespokojných odborárov, bude mať Saktor vďaka podnetom SME viac dôvodov.
KOZ "požičala" svoj účet Američanom
V roku 1997 uzavrela Konfederácia odborových zväzov zmluvu s občianskym združením, ktoré na Slovensku založila najsilnejšia odborová organizácia v Amerike AFL-CIO. Na základe tejto zmluvy mohla americká organizácia využívať účet KOZ.
A nielen to. Disponibilné a podpisové právo ostalo výlučne v rukách Američanov, pričom slovenskí odborári mohli schvaľovať iba transakcie na účte.
To znamená, že s peniazmi na účte disponovala AFL-CIO, ale zodpovednosť niesol majiteľ účtu, čiže KOZ.
Mohli sa tak uskutočňovať transakcie, ohrozujúce slovenské odbory. V prípade akéhokoľvek nezákonného pohybu finančných prostriedkov na účte, s ktorým disponovala iba AFL-CIO, by však zodpovednosť niesla KOZ.
Saktor tú neštandardnú situáciu vysvetľuje: "Financovali nám projekt Odbory, voľby, politika. To bol projekt, ktorý sme použili ako systém ovplyvňovania voličov pred voľbami v roku 1998. Vytvorili sme pre nich účet."
Podpísanie zmluvy odôvodňuje aj tým, že potrebovali od Američanov finančnú pomoc.
Pripúšťa, že zmluva bola riskantná. "Upozorňovali nás niektorí ľudia, aj ekonómovia, že je tam riziko. A napriek tomu riziku sme to spravili, aby sme dostali prostriedky. Povedali nám, že zrealizujú tie peniaze len touto formou."
Viceprezident policajného zboru Jaroslav Spišiak k tomu SME povedal, že v prípade zneužitia účtu by boli za nezákonnosť zodpovední slovenskí odborári: "Keby náhodou vysvitlo, že tí americkí odborári sú americkí mafiáni a na tomto účte chcú prať svoje peniaze, tak v tom prípade by zato zodpovedal ten náš subjekt, že im to umožnil."
Pre KOZ bolo veľkým šťastím, že sa transakcie na účte vykonali v poriadku.
Peniaze za sponzoring Saktorovho Dialógu
KOZ uzavrela v auguste 2000 nevýhodnú zmluvu s firmou T.R.I. MÉDIUM, ktorú zastupoval Emil Holečka.
Ten sa zaviazal zrealizovať subdodávky pre zjazd KOZ SR vrátane "realizácie sponzorských a reklamných vstupov na 4. zjazd KOZ", z čoho mu vznikol nárok na "30 percent provízie za sprostredkovanie a zhotovenie reklamných a sponzorských výstupov a ich dokumentácie".
Jedinou sumou, ktorá sa v zmluve uvádza, je záloha pre Holečku 250-tisíc korún. Holečka teda dostal zálohu štvrť milióna korún plus 30-percentnú províziu zo sponzorstva, ktoré mal zabezpečiť.
30-percentná provízia nebýva obvyklá, je privysoká.
Holečka však províziu zapiera. To, že zákazku dostal práve on, odôvodňuje slovami: "Viem, že tam bola súťaž. Ja som sa prihlásil, moje náklady boli podstatne lacnejšie. Chcel som im pomôcť."
Prečo si KOZ nezháňalo sponzorov sama, ale vyplácala pomerne vysokú províziu tretiemu subjektu, je otázne. Saktor to vysvetľuje takto: "My sme nechceli dráždiť daňové úrady s tým, že my vstupujeme do právneho vzťahu s niektorými firmami za účelom sponzorstva. Myslím, že to bolo nejakých 180-tisíc korún."
Holečka v tom vidí ešte rozmer v rámci poetiky: "Pán Saktor je veľkým priaznivcom mojej poézie. Stretli sme sa na krste mojej knihy, potom raz aj na ulici a on ma pozval na kávu. Ja som mu povedal, že to má za veľmi drahé peniaze."
Saktor tvrdí, že je pragmatik: "Výberová komisia mi odporučila túto firmu a ja som sa s touto firmou stretol a za týchto podmienok sme s nimi uzatvorili zmluvu."
Zabúda však na podstatnú maličkosť - z tých sponzorských peňazí bola financovaná aj kniha "Ivan Saktor: Dialóg, nie diktát".
Zmluva s firmou, zháňajúcou sponzoring. 30-percentná provízia?
Unikát! Z tých sponzorských peňazí sa financovala aj Saktorova imidžová kniha.
Názor právnika: "Zmluva využíva neobvyklé pojmy bez toho, aby definovala ich obsah. Takýmto spôsobom je len veľmi ťažké určiť, aká bola vôľa strán a či strany svoje povinnosti plnili riadne a včas. Zmluva len veľmi neurčito stanovuje výšku odmeny dodávateľa, rovnako ako neurčitým spôsobom stanovuje aj spôsob jej výplaty."
Zmluva s Američanmi. Disponovali s účtom KOZ. Riskantný ťah!
Názor právnika: "Zmluva má jednu netypickú črtu - účet KOZ má používať iný subjekt. Uvedené však nie je nemožné alebo zakázané. KOZ môže udeliť podpisové právo k svojmu účtu akejkoľvek osobe, ak s tým banka súhlasí. Je otázne, či by banka súhlasila aj s nakladaním s účtom KOZ podľa zmluvy a či KOZ zabezpečila dostatočnú kontrolu nad týmto účtom."
Autor: JÁN MALOCH
