Ľubľana 3. apríla (TASR) - Vesna Mušičová bola v roku 1990 korunovaná ako Miss Slovinska. O dva roky však pre krajinu, ktorá práve získala nezávislosť, už neexistovala.
Mušičová je jednou z 18.000 Slovincov neslovinského pôvodu, ktorí o práva prišli, keď na základe administratívneho rozhodnutia boli vymazaní z registra obyvateľov bývalej juhoslovanskej republiky.
Ústavný súd minulý rok nariadil obnovenie práv skupiny, známej ako "vymazaní", pre mnohých z nich sa však zmenilo len málo. V nedeľu budú voliči hlasovať v celoštátnom referende o výzve na anulovanie súdneho rozhodnutia.
"Bolo pre mňa veľmi bolestné, keď ma vymazali," povedala Mušičová, 34-ročná bruneta s tmavými očami, ktorej rodičia sa do Slovinska presťahovali zo Srbska, keď mala päť rokov.
"Bola som kráľovnou krásy, reprezentovala som Slovinsko a ľudia po celej krajine ma poznali. Bola som taká hrdá, a potom ma tak ponížili. Pre svoju vlasť som neexistovala," dodala.
K vymazaniu tisícok obyvateľov - väčšinou Chorvátov, Srbov a Bosniakov - došlo na začiatku krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie. Tí, ktorí o občianstvo nepožiadali v priebehu roka od oddelenia Slovinska od federácie, boli jednoducho odstránení z registra obyvateľov - bez akéhokoľvek verejného upozornenia alebo oznámenia. Týmto krokom prišli o právo na trvalý pobyt, od ktorého závisia iné privilégiá, napríklad dôchodky alebo zdravotné poistenie.
Tlak medzinárodných pozorovateľov a miestnych aktivistov viedol k viacerým verdiktom ústavného súdu, ktorý nariadil obnovenie práv skupiny.
Referendum za zrušenie rozhodnutí súdu iniciovali pravicové skupiny v parlamente, právni experti však tvrdia, že bez ohľadu na výsledok plebiscitu, nariadenia ústavného súdu majú väčšiu váhu a zostanú v platnosti.
Keďže Mušičová nemohla získať pas, prišla o niekoľko fotení pre drahé časopisy a iné pracovné príležitosti v zahraničí. Iní však dopadli horšie. Najmenej sedem ľudí v zúfalstve spáchalo samovraždu, tisícky prišli o prácu. Niektorých zatkli pre malé priestupky - napríklad nedisciplinovanú chôdzu - a deportovali, keďže nemali žiadne dokumenty.
Iní zomreli na choroby, ktoré sa dali liečiť. Mladej matke nedali novorodenca, kým za pôrod nezaplatila v hotovosti. Nezamestnaná rodina platila za víza 1000 toliarov (asi 1500 korún) mesačne, aby mohla zostať žiť vo vlastnom dome.
Mnohí Slovinci nacionalistov podporujú v obavách, že tisícky vymazaných môžu žiadať odškodné v celkovej výške do 600 miliárd toliarov (90 miliárd korún).
Ultranacionalistický poslanec Zmago Jelinčič tvrdí, že mnohí z vymazaných sú vojnoví zločinci, podvodníci a inak neželané osoby. "Mali možnosť získať občianstvo, ale rozhodli sa, že tak neurobia. Nie sú vlastenci a nerešpektujú Slovinsko," povedal.
Popredný denník Delo referendum kritizoval ako "politický nezmysel pravicových skupín, ktoré chcú získať lacné politické body".
Vplyvný bývalý prezident Milan Kučan vyhlásil, že referendum je "národnou hanbou pre krajinu na prahu Európske únie", kam Slovinsko s ďalšími deviatimi krajinami vstúpi 1. mája.
Popredný predstaviteľ Rady Európy pre otázku ľudských práv Alvaro Gil-Robles varoval, že záležitosť nie je hodná ašpiranta na členstvo v únii.
"Referendum je zneužitím demokracie pre nedemokratický účel," povedal básnik a ľudskoprávny aktivista Boris A. Novak. "Nemusí mať žiadne právne dôsledky, ale jeho politické dôsledky budú dlhodobé."
