Belehrad 3. apríla (TASR) - Minister obrany Srbska a Čiernej Hory (SČH) a predseda Demokratickej strany (DS) Boris Tadič dnes oznámil, že bude kandidovať vo voľbách srbského prezidenta, ktoré sa očakávajú začiatkom júna.
Tadič vyhlásil, že o post sa bude uchádzať, "aby sa postavil nárastu nacionalizmu a aby bránil hodnoty 5. októbra" - revolty z roku 2000, keď DS spolu s inými prodemokratickými stranami zvrhla režim prezidenta Slobodana Miloševiča.
Predseda parlamentu a úradujúci prezident Predrag Markovič termín volieb oznámi v nedeľu. Pred Tadičom kandidatúru oznámil len líder ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) Tomislav Nikolič.
Srbsko je bez zvoleného prezidenta od konca roku 2002, keď vypršal mandát Miloševičovho spojenca Milana Milutinoviča. Ten sa v januári 2003 vzdal haagskemu tribunálu OSN, ktorý ho spolu s Miloševičom obžaloval z vojnových zločinov spáchaných počas kosovského konfliktu.
Od septembra 2002 sa v Srbsku uskutočnili tri pokusy o zvolenie prezidenta, všetky však stroskotali na nedostatočnej, menej ako 50-percentnej účasti voličov. Pravidlo o nadpolovičnej účasti medzičasom zrušili, takže je isté, že tentoraz bude hlava štátu zvolená.
"Všetci voliči, ktorí chcú proeurópske Srbsko, ktorí chcú normálny život a spoluprácu so svetom, budú mať kandidáta, za ktorého budú môcť hlasovať," povedal Tadič na zhromaždení DS.
Demokratickú stranu dlho viedol Zoran Djindjič, prvý demokratický premiér Srbska po druhej svetovej vojne, ktorý sa stal v marci 2003 obeťou atentátu pripisovaného Miloševičovým stúpencom a mafiánom.
V decembri 2003 bola DS porazená umierneným nacionalistom Vojislavom Koštunicom, bývalým spojencom v boji proti Miloševičovi. Koštunica, predseda Demokratickej strany Srbska (DSS) teraz vedie menšinovú vládu, ktorá je odkázaná na podporu Miloševičových socialistov. Rokovania o väčšinovej demokratickej vláde stroskotali na sporoch medzi DSS a DS.
Pri ostatných prezidentských voľbách v novembri 2003 získal Nikolič s odstupom najviac hlasov a SRS po decembrových parlamentných voľbách obsadila v parlamente najviac kresiel, o zostavenie vlády sa však nepokúsila.
"Treba rozptýliť mýtus o neporaziteľnom kandidátovi radikálov," citovala Tadiča tlačová agentúra BETA. Podľa prieskumov verejnej mienky jedinou šancou proreformných strán, ako poraziť Nikoliča je zjednotenie síl za jedným kandidátom, najlepšie Tadičom.
Západ sa obáva, že Nikolič by sa po víťazstve pokúsil zvrátiť politické a ekonomické reformy. V tomto prípade sa tiež očakáva ochladenie vzťahov a zrejme by utrpela aj spolupráca s haagskym tribunálom OSN.
