Belfast 3. apríla (TASR) - Už takmer šesť rokov uplynulo od tzv. Veľkonočnej mierovej dohody, ktorú 10. apríla 1998 uzavreli znepriatelené strany v Severnom Írsku. P počiatočnej eufórii však mierový proces v tejto britskej provincii postupne uviazol na mŕtvom bode.
Britský premiér Tony Blair a jeho írsky kolega Bertie Ahern minulý týždeň po schôdzke v severoírskom Hillsborough vyzvali politické strany v provincii, aby sa pokúsili nájsť východisko zo súčasnej situácie najneskôr do leta.
"Vstupujete do zóny ulsterských bojovníkov za slobodu" oznamuje obria nástenná maľba na rohu ulíc Sandy Row a Linfield Road len kúsok na juh od hlavného námestia v Belfaste. Vedľa obrovských čiernych písmen je obraz teroristu v čiernej kukle a zelenej vojenskej bunde so samopalom v rukách.
Podobných vyobrazení či už na strane protestantských unionistov, alebo katolíckych republikánov je v Belfaste stále dosť a pripomínajú, že ešte nedávno bola v Severnom Írsku de facto občianska vojna.
Prieťahy pri odzbrojovaní polovojenských jednotiek na oboch stranách severoírskeho konfliktu sú hlavnou prekážkou trvalého mieru medzi republikánmi väčšinovými protestantskými unionistami.
Kvôli údajným nezákonným aktivitám Írskej republikánskej armády, presnejšie kvôli ich nezákonnej politickej špionáži, skolabovala predvlani severoírska samospráva a vládu nad provinciou v októbri 2002 opäť prevzala Británia.
No i keď sa politický proces znovu dostal do slepej uličky, život v Belfaste ide ďalej, vrátane toho nočného. Bary na centrálnom bulváre Great Victoria Street sa nezatvárajú ani po polnoci. Jeden z návštevníkov, 25-ročný, momentálne nezamestnaný Robert Love si myslí, že severoírskym politikom záleží viac na osobnom prospechu než na budúcnosti provincie.
"Myslím, že im ide len o to, ako si napchať vrecká. O obyčajných ľudí sa nestarajú," hodnotí fakt, že rok a pol po prevedení právomoci z Belfastu do Londýna nenašli predstavitelia hlavných republikánskych a unionistických strán spoločnú reč.
Návšteva v sídle severoírskeho parlamentu na belfastskom predmestí Stormont predstavu úplnej izolácie tunajších politikov od verejnosti len umocňuje. Parlament síce nezasadá, ale poslanci dostávajú 70 percent platu. Nefungujúca severoírska samospráva pritom Londýn ročne stojí zhruba sto miliónov libier.
Šance na obnovenie činnosti regionálnej vlády sú malé - vo vlaňajších novembrových voľbách zvíťazila Demokratická unionistická strana (DUP), ktorá odmieta zasadnúť k jednému stolu s najsilnejšou republikánskou stranou Sinn Féin pre jej úzke väzby na IRA, lebo sa odmieta odzbrojiť.
Sinn Féin zase tvrdí, že za kolaps politického procesu v Severnom Írsku môžu unionisti, Sinn Féin aj IRA údajne urobili všetko, čo od nich Veľkonočná dohoda vyžaduje, a unionisti svojim obviňovaním vraj len maskujú nezáujem o skutočnú deľbu moci.
Londýn v tejto situácii sotva prenesie politické právomoci späť do Belfastu. Ani Joe Campbell, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ medzi protestantskou a katolíckou komunitou, si to nemyslí.
"Keď hodnotím ťažkosti, ktoré musíme prekonať, nemyslím, že sa obnovenia činnosti severoírskej samosprávy dočkáme skôr než za tri, možno až päť rokov."
Dohoda z Veľkého piatku sa oslavovala ako veľké víťazstvo, ale šesť rokov po jej podpise chýba - aspoň v Belfaste - politická vôľa na jej úplne presadenie.
