Pre mnohých je Krakov krásnym mestom hlavne pre jeho históriu, ktorú tu cítiť na každom kroku. Sediac v aute a hľadajúc správnu cestu vám však takéto vzletné myšlienky určite nepadnú. Už pár kilometrov pred mestom nás začali zaujímať hlavne značky s nápisom Balice a malým lietadielkom v rohu. Nemilo nás prekvapila dosť úbohá koncentrácia týchto prepotrebných vecičiek. Cteným poľským susedom to určite nevadí, ale cudzinec, ktorý je v meste prvýkrát, pravdepodobne zablúdi. Po (našťastie) krátkom tmolení sa po meste, nás jeden domáci navigoval správnym smerom. 
Ešte pár kilometrov a sme tam, ešte jedna križovatka, na okruhu vidím dopravné lietadlo, smerujeme na parkovisko. Na moje prekvapenie je „Port Balice“ celkom schopným medzinárodným letiskom. Chcem urobiť pár fotiek veľkých strojov, no po ráznom napomenutí strážnej služby sa radšej vzdialim. Opatrnosti nie je nikdy dosť. Vo vnútri sa to hemží ľuďmi hlavne v okolí malých predražených letiskových obchodov. Nemilo ma prekvapuje, že na letisku nie je voľne prístupné miesto, odkiaľ by mohol obdivovateľ veľkých strojov sledovať všetko na letišnej ploche, za to si musí každý zaplatiť. Neodolala som a nechala som v pokladni asi tridsať Sk. 
Ten pohľad stojí za to, hlavne keď po prvýkrát vidím štartovať Boening. Nie Blaník L-13, ani Zlín 42, ale ten neskutočne obrovský stroj. Mlčky sa vraciam späť na Zem, zostupujem schodmi a vychádzam z budovy. Z myšlienok ma vytrhne slovenský pozdrav a zisťujem, že Slovákov je na danom letisku viac. Veď prečo by si mal niekto komplikovať život, z východného Slovenska a čiastočne aj zo stredného Slovenska, je na Krakovské letisko bližšie ako na letisko do Bratislavy či Schwechatu. Sadám do auta a zvyšok cesty rozmýšľam, ako sa čo najskôr dostať do vzduchu.
Autor: SAPIJA - Rohaľová Jana
