Vatikán 26. októbra (TASR) - Rímskokatolícki biskupi z celého sveta ukončili dnes svoju synodu jednoznačným odsúdením terorizmu, avšak uznali, že "miestne zlo" môže vyvolať zúfalstvo v celej populácii, ak sa ignoruje príliš dlho.
Synoda, ktorú pápež Ján Pavol II. oficiálne uzatvorí v sobotu omšou v Bazilike sv. Petra, sa témou terorizmu a ľudských práv zaoberá v záverečnom posolstve, prijatom po mesačných stretnutiach.
"Naše zhromaždenie spoločne so Svätým Otcom vyjadrilo najhlbšiu solidaritu obetiam násilností z 11. septembra a ich rodinám. Modlíme sa za nich a všetky obete terorizmu na svete. Absolútne odsudzujeme terorizmus, ktorý nemôže nič ospravedlniť," uvádzajú biskupi v posolstve.
Cirkev si však podľa posolstva uvedomuje, že svet je plný "ďalších kolektívnych tragédií", ktoré nemôžu byť ignorované alebo zatienené útokmi na Spojené štáty. Niektoré miestne zlá, ktoré sú príliš dlho ignorované, môžu pritom spôsobiť zúfalstvo v celej populácii.
"Ako môžeme mlčať pri konfrontácii s trvalou drámou hladu a extrémnej chudoby vo veku, keď má ľudstvo viac než kedykoľvek potenciál na spravodlivé rozdelenie zdrojov," píše sa v záverečnom dokumente.
Rímskokatolícki biskupi vyjadrili tiež solidaritu so záplavou utečencov a imigrantov, ktorí sú kvôli vojne, politickému útlaku alebo ekonomickej diskriminácii nútení utekať z domoviny v nádeji na nájdenie mieru či zamestnania.
Na mesačnom zhromaždení sa okolo 300 biskupov zameriavalo na tému "osoby a úlohy biskupa v jeho diecéze vo svetle začiatku tretieho tisícročia". Na väčšine stretnutí sa zúčastnil aj Ján Pavol II., ktorý podľa jedného z latinskoamerických biskupov preukázal "ohromnú schopnosť počúvať druhých".
Synoda uznala odporúčanie 81-ročného pápeža, ktorý počas májového mimoriadneho konzistória kardinálov vyzval cirkev na začiatok "opätovnej misionárskej výpravy" a väčšej pozornosti voči chudobným sveta.
Biskupi na synode označili pretrvávanie obrovských rozdielov medzi krajinami za hrozbu mieru, pričom vyzvali na "drastickú morálnu zmenu". Rovnako obnovili pápežove výzvy bohatým štátom sveta, aby "uľahčili bremeno vonkajšieho dlhu rozvojových krajín" a bránili všetky ľudské práva, obzvlášť právo na náboženskú slobodu.
Jednou z otázok, ktorá sa vynorila počas synody - z väčšej časti uskutočnenej za zatvorenými dverami - bola diskusia o hlboko zakorenených sociálnych problémoch, ktoré v niektorých prípadoch môžu podnietiť terorizmus.
Arcibiskup Franceso Ruppi z juhotalianského Lecce pred zhromaždením biskupov uviedol, že príčiny útokov z 11. septembra sú hlboko zakorenené a samotné útoky majú ďalekosiahle následky.
Skutočný útok podľa jeho slov nesmeroval proti USA, ale "proti svetovej ekonomickej sile, proti veľkej sile, ktorá škrtí celé populácie, necháva ich hladovať, niekedy otvorene, no častejšie zákernejším spôsobom".
Newyorský rímskokatolícky kardinál Edward Egan po septembrových útokoch uviedol, že ľudia v USA by mali preskúmať vlastné svedomie, či ich úloha v niektorých častiach sveta nevytvorila atmosféru nenávisti.
Mesiac po atentátoch, 11. októbra, si pápež útoky pripomenul, avšak vypočul si aj slová anglikánskeho biskupa, ktorý kritizoval Západ a otvorene sa pýtal, či odpoveď Washingtonu nepovedie k väčšiemu terorizmu. Podľa reverenda Petra Forstera zo severoanglického Chesteru stratili bohaté západné krajiny spojenie s realitou.
