h a biomedicíne je prvou a jedinou záväznou medzinárodnou zmluvou o klonovaní. Potrebu takejto zmluvy inicioval najnovší pokrok vo vede a technike, najmä pokusy s klonovaním cicavcov.
Cieľom protokolu je zabrániť zneužitiu klonovania ľudí - zakazuje totiž vytvorenie klonovaného dvojníka, geneticky identického s inou ľudskou bytosťou, bez ohľadu na to, či je táto bytosť živá alebo mŕtva. Táto medzinárodná dohoda teda chráni identitu ľudských bytostí a uchováva "prirodzený" charakter genetickej kombinácie pri rozmnožovaní.
Veda pozná tri prípady klonovania buniek a tkanív. Prvým je klonovanie buniek ako technika, druhým využitie buniek embryí pri klonovaní a tretím klonovanie ľudských bytostí. Kým prvý prípad je plne prijateľný, druhý prípad sa musí preveriť, aby sa vylúčilo prípadné porušenie protokolu o ochrane embryí. Tretí prípad je podľa protokolu zakázaný.
Protokol necháva na jednotlivé krajiny, aby v rámci svojich zákonov definovali pojem ľudská bytosť. Protokol o zákaze klonovania ľudských bytostí okrem už spomínaných piatich krajín podpísalo ešte ďalších 24 štátov.
