ju vinu a podniknú kroky na jej odčinenie, konštatuje Heinrich Koch, emeritný profesor viedenskej univerzity a člen Karpatonemeckého Landsmannschaftu v Rakúsku, v dnešnom vydaní denníka Die Presse.
Namiesto toho, pokračuje autor, tieto krajiny naďalej trvajú na povojnovom usporiadaní a revíziu Benešových dekrétov kategoricky odmietajú.
Česi a Slováci sa pri obhajobe dekrétov neustále odvolávajú na Postupimskú dohodu z 2. augusta 1945. Spojenci sa tam však dohodli len na "presune nemeckého obyvateľstva do Nemecka usporiadaným a ľudským spôsobom". V dohode nebolo ani slovo o "likvidácii", ako to vyjadril Beneš, ani žiadna zmienka o protiprávnom zabavení celého majetku.
Následne musel Dr. Edvard Beneš, prezident ČSR, notoricky nenávidiaci Nemcov, pre celú záležitosť nejako zadovážiť pláštik právoplatnosti. Na tento účel vydal počas jedného roku známe prezidentské dekréty o vyháňaní, nútených prácach, konfiškácii majetku a amnestii všetkých zločinov spáchaných na Nemcoch.
Podľa Heinricha Kocha možno dokázať, že všetky tieto výnosy boli neplatné: keď Československo pri uzatváraní mierovej zmluvy v St. Germain 10. októbra 1919 uznali za samostatný štát, v dohode o ochrane menšín sa zviazalo, že zabezpečí rovnosť občianskych práv pre všetkých svojich občanov bez ohľadu na rasu, jazyk či náboženstvo.
Zároveň bolo vydané vyhlásenie, že zákony, nariadenia a právne úkony, ktoré sú v rozpore s dohodou, nemajú právoplatnosť. Tieto ochranné opatrenia predstavujú nezmeniteľné právo vyššieho stupňa a ich právoplatnosť nemožno zrušiť dodatočnými rozhodnutiami, ako sú Benešove dekréty, tvrdí autor.
Okrem toho sa bývalá ČSSR v auguste 1955 v zmluve s Rakúskom zaviazla vrátiť zhabaný majetok, prípadne odškodniť rakúske majetkové nároky. Pre zistenie štátneho občianstva postihnutého je podstatný dátum uzavretia tejto dohody - a vyhnanci z československého územia v tomto čase už dávno mali rakúske občianstvo. Preto s nimi pri všetkých majetkovo-právnych nárokoch voči nástupníckym štátom ČSR, teda Českej republike a Slovensku treba zaobchádzať ako s rakúskymi občanmi - a z tohto dôvodu majú nárok na navrátenie majetku či na adekvátne finančné odškodnenie.
Alebo má rozšírenie Európskej únie od samého počiatku zaťažovať nezákonnosť?, uzatvára autor.
