Londýn 25. októbra (TASR) - Z Afganistanu bolo od začiatku bombardovania počuť len veľmi málo ženských hlasov. Ako sa však žije ženám na severe Afganistanu pod vládou opozičnej Severnej aliancie? Lepšie než pod Talibanom?, pýta sa dnes na svojej internetovej stránke britská televízna a rozhlasová stanica BBC.
Ženy v severoafganskom meste Chodža Bahúddin sú najnápadnejšie svojou neprítomnosťou. Všetky žiadosti bláznivých západných novinárok o rozhovor s nimi boli slušne odmietnuté. Tamojšie ženy sa vraj nechcú s cudzinkami rozprávať. Fahima Morodi je jedinou výnimkou. Má zhruba 30 rokov a je vedúcou jediného ženského centra v tejto provincii. Centrum, založené francúzskou humanitnou organizáciou ACTIT, je zase jediným miestom v meste, kde ženy smú okrem svojej domácnosti pracovať.
Centrum obohnané vysokými múrmi leží na okraji mesta. Na veľké prekvapenie novinárok žiadna žena vo vnútri areálu nenosí burku (tradičný odev, ktorý ju zahaľuje od hlavy až po päty a na svet pozerá len úzkou mriežkou pre oči), len šatku. Fahima víta západné novinárky plynulou ruštinou.
Tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu totiž vyštudovala ekonómiu na univerzite v Moldavsku. Tam stretla aj svojho muža, tiež afganského študenta. Jej rodina bola natoľko liberálna, že jej dovolila vydať sa za muža podľa vlastnej voľby, čo je absolútne neobvyklé. Po 15 rokoch manželstva majú sedem detí - je to priemerný počet vo väčšine afganských rodín. Ďalšie dieťa by už Fahima nechcela, ale nemôže s tým nič spraviť, antikoncepcia tu neexistuje.
Kým sa Afganka rozpráva s hosťami, v zadnej miestnosti niekoľko žien šije na starodávnych drevených šijacích strojoch. Takmer všetky sú vdovy, mužov im zabil Taliban. Tu nachádzajú jedinú príležitosť, ako uživiť deti. Za ušitie piatich šiat denne dostane každá päť kíl pšenice. Fahima ale verí, že im centrum dáva viac, a to formou vzdelania, ktoré by inde nezískali.
Len 15 percent afganských žien je gramotných. Vzdelávať sa mohli vždy len dievčatá z privilegovaných vrstiev, ktoré akceptovali životný štýl Západu. Preto Soraja Mochtar učí vdovy za múrmi centra dve hodiny denne arabské písmo z veľkej ošúchanej učebnice. Soraja hovorí jemne, ale názory má pevné. Taliban robí chybu, keď zakazuje ženám vzdelanie. Islam to dovoľuje a ženy to potrebujú, aby mohli učiť svoje deti. Čítanie a písanie však nie je to jediné, čo sa tu ženy učia.
Popoludní prichádza ďalšia učiteľka. Fawzia vyučuje zdravie a hygienu. Ukazuje ženám, ako udržať potraviny čisté, ako ich chrániť pred hmyzom, alebo ako rozoznať detské choroby. Každé štvrté dieťa v Afganistane zomrie skôr ako oslávi piate narodeniny.
Na otázku, či je život ženy pod vládou Severnej aliancie lepší než pod vládou Talibanu, Fahima totiž zažila obe vlády, aj keď utiekla z Kábulu krátko po tom, ako sa Taliban ujal moci, mlčí a dlho premýšľa. "Nenávidím Taliban," vraví a dodáva, že nenávidí to, čo urobil jej krajine
Ale nenávidí tiež burku, ktorú musia nosiť všetky ženy aj v tomto meste ovládanom Severnou alianciou vždy, keď opustia svoj dom. "V deň, keď sa vrátim do Kábulu, zahodím burku a budem oslavovať," vraví. Teraz sa smejú aj ostatné ženy.
Väčšina z nich je odtiaľto, z vidieka na severe. Ich manželia trvajú na tom, aby burku nosili. Inak vraj padne hanba na celú rodinu. Fahima prikyvuje. Jej najstaršia dcéra má 14 rokov. Tento rok sa oficiálne stane dospelou, to znamená, že bude musieť chodiť úplne zahalená. Nenávidí to, tvrdí Fahima. Podľa nej je veľmi ťažké, takto otriasť detskou slobodou. Jej dcéra už dokonca dostala niekoľko ponúk na sobáš od miestnych rodín. Ale Fahima chce, aby dcéra ešte počkala. Dúfa, že aj ona by mohla získať univerzitné vzdelanie, ale to závisí aj od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v Afganistane.
Ak bude Taliban porazený, možno sa Fahima presťahuje aj s celou rodinou späť do Kábulu a ženy sa budú možno môcť opäť vzdelávať a pracovať - aspoň vo veľkých mestách.
Je päť hodín popoludní a šijacie stroje náhle zmĺkli. Je čas ísť domov, pripraviť jedlo pre rodinu. Fahima, Soraja a Fawzia si obliekajú burky a kráčajú k bráne. Tesne predtým, než ich tváre zmiznú, sa ešte naposledy usmejú. Ženy plné života sa zmenia na mlčiace tiene.
