Bratislavské rameno Dunaja známe ako Vlčie hrdlo sa stalo posledných pár rokov výletným miestom celebrít, ale aj bežných „smrteľníkov“. Kotvia tu jachty zámožnejšej skupinky Slovákov. Biele labute spomedzi lodných plavidiel si však strážia dôkladne svoju anonymitu. Okrem menších a ničnehovoriacich názvov na ich okrajoch sa určite nedozviete, ktorá patrí ktorej slovenskej celebrite. A tí, ktorí lodenice strážia, sú voči zvedavým otázkam imúnni – sú hluchí a slepí.
Čo to stojí vo Vlčom hrdle
Lode a jachty, čo kotvia v bratislavských lodeniciach, sú okrem tej pre arabského šejka takmer výsostne v rukách slovenských majiteľov. Podľa prevádzkovateľov jachtového prístavu sa cena za ukotvenie pohybuje od sto do štyristo korún na deň, v závislosti od dĺžky plavidla. Lode tu kotvia od mája do konca októbra, medzitým sa mnohé z nich na kratší i dlhší čas presunú do iných vôd.
Zároveň tu máte možnosť loď si prenajať – s kapitánom aj bez neho. Cena je v závislosti od veľkosti lode, počtu členov posádky a dĺžky plavby. Štandardne to vychádza na dvetisíc korún na hodinu a viac.
Čo to stojí v predajniach
Na Slovensku je niekoľko firiem, ktoré predávajú a prenajímajú námorné jachty, prípadne robia dílerov pre zahraničné spoločnosti tohto typu. V jednej z bratislavských predajní sa dá loď kúpiť od 120– do 130-tisíc, potom od 560-tisíc vyššie a veľké jachty sa u nás predávajú od 2,5 do desať a viac miliónov.
K cenám treba pripočítať nadštandardné vybavenie, navigačné prístroje a bežné prevádzkové náklady – napríklad pohonné hmoty. Menšia loď s benzínovým motorom má hodinovú spotrebu okolo pätnásť litrov.
Niektoré firmy ponúkajú súkromným osobám aj špeciálnu formu spoluvlastníctva: ak vloží záujemca sumu rovnajúcu sa aspoň polovici ceny plavidla, získa päťročné právo na jeho päťtýždňové využívanie v roku. Pričom nemusí využívať len to, do ktorého investoval, ale má na výber.
Firma sa stará o splátky, poistky, prevádzkové náklady, údržbu, kotvenie, zimovanie a spoluvlastníkovi dokonca poukazuje časť zisku.
Po piatich rokoch sa loď stáva podnikateľovým majetkom.
Za koľko v Chorvátsku
V Chorvátsku sa loď zvyčajne prenajíma v sedemdňových lehotách – od soboty do soboty. Preberá aj odovzdáva sa s plnou nádržou, jedlo a pitie si posádka zabezpečuje sama.
Týždenné nájomné predstavuje pri menších lodiach 45– až 60-tisíc korún, počas sezóny je prenájom vyšší. Nájom luxusných lodí sa šplhá do stotisícových výšok.
K tomu treba pripočítať kauciu, ktorá býva zvyčajne dvetisíc mariek. Služby kapitána sa platia osobitne, denne okolo tisíc až tisícpäťsto korún.
Jachting ľudí v šoubiznise
Jachting sa stal vyhľadávaným relaxom aj pre celebrity svetového šoubiznisu. Američania ho vyhľadávali najmä na francúzskej Riviére a v blízkosti jej metropoly Saint-Tropez.
Známou postavou, ale aj postrachom tamojších večierkov bývala modelka Naomi Campbellová, ktorá na vodu prichádza s Flaviom Briatorom, šéfom jednej zo stajní F1.
Na jachte miliardára al-Fayeda Sokar, na ktorej kedysi prázdninovala aj princezná Diana, si dovolenku vychutnal aj jeden z najprominentnejších párov Británie v súčasnosti – David a Victoria Beckhamovci. Len rekonštrukcia tejto lode vyšla al-Fayeda v nedávnej minulosti tri milióny libier.
Jachtu zakotvenú v St. Tropez vlastní aj bývalý priateľ nedávno vydatej Jeniffer Lopezovej, čierny rapper Puff Daddy, aj americký herec Jack Nicholson, monacký princ Albert, jeho sestra princezná Caroline či francúzsky herec Jean-Paul Belmondo.
Prenájom zase využívajú Antonio Banderas s manželkou Melanie Griffithovou, silikónová hviezda Pamela Andersonová, speváčka Mariah Careyová aj milionárka českého pôvodu Ivana Trumpová. O nej sa však hovorí, že najradšej kotví so svojou loďou niekde pri brehu – na mori sa vraj cíti spoločensky nedocenená…
Loď kráľa Carlosa – F1 medzi jachtami
Španielsky kráľ Juan Carlos používa od roku 2000 jachtu, ktorú mu dali ako darček podnikatelia z Baleárskych ostrovov. Je 41,3 metrov dlhá a 9,2 metra široká a vyšla „maličkosť“ – v prepočte 780 miliónov korún. Na loď, ktorá sa stala súčasťou námorného dedičstva, prispelo dvadsaťpäť baleárskych bankárov a hotelierov sumou vo výške takmer 600-tisíc dolárov a čiastku 2,6 milióna dolárov venovalo miestne zastupiteľstvo.
„Medzi jachtami je to formula jeden, je priam nadupaná najmodernejšou technikou v odbore, s radom malých zázrakov,“ vyhlásil Javier Arce, riaditeľ cádiských lodeníc Bazán, kde plavidlo vyrobili.
Carlos sa týmto zázrakom najradšej premáva po Stredozemnom mori. Už dvakrát sa mu podarilo havarovať – na palube rád popíja so svojou rodinou a s priateľmi gin. Keď mu náhodou dôjde, nehanbí sa zastaviť inú jachtu – a gin si požičať.
Najznámejšia jachta na dôchodku – Britannica
Jednou s najslávnejších a najznámejších jácht na svete bola pýcha britskej monarchie Britannica. Tá odvtedy, ako ju labouristi poslali na dôchodok, láka ako atrakcia návštevníkov Edinburghu. Prevádzku tejto luxusnej, 135 metrov dlhej kráľovskej lode sa vláda rozhodla zastaviť pre jej vek a nákladnú prevádzku. V posledných rokoch totiž stála až desať a pol milióna libier ročne.
Na vodu bola spustená 16. apríla 1953 v škótskych lodeniciach Clydebank, bola posledným symbolom tristoročnej kráľovskej tradície a počas vojny slúžila aj ako nemocnica s kapacitou dvesto lôžok.
Aj Kennedy, Honecker a Tito
Jachty mávali v dávnejších časoch k dispozícii aj americkí prezidenti. Tá, ktorá slúžila Johnovi F. Kennedymu počas výkonu funkcie prezidenta USA, sa volala Honey Fitz. V newyorskej aukčnej sieni Guernsey‘s ju potom v roku 1998 vydražili za neuveriteľných 5,4 milióna dolárov.
Jachta bývalého straníckeho a štátneho šéfa NDR Ericha Honeckera z roku 1970 zase stála od roku 1994 v kodanskom prístave. Volala sa Tuborg, bola dlhá 56 metrov, široká 7,5 metra, po páde Berlínskeho múru ju získali švédski investori, ktorí ju chceli prebudovať na výletnú loď – tento projekt však skrachoval. Od Švédov ju potom kúpila maltská spoločnosť Tulia, ktorá ju dala nemilosrdne do dražby.
V chorvátskej Rijeke sa v minulom roku začalo s rekonštrukciou lode bývalého prezidenta Juhoslávie Josipa Broza Tita. Bola vyrobená v roku 1937 v Taliansku a mala úctyhodné rozmery – dĺžku 117 metrov a šírku 15 metrov. Aj jej osud je zberateľský – nedávno ju kúpil grécky lodiar na súkromné účely.
Za to, aby sa mohol po mori premávať práve Titovou jachtou, zaplatil 750-tisíc dolárov.
ROMAN KRPELAN
