Washington 21. októbra (TASR) - K americkej lietadlovej lodi Carl Vinson nepatria len bojové akcie, ale - čo iste mnohých prekvapí - aj ochrana životného prostredia.
"Chceme mať istotu, že nevyhodíme cez palubu nič, čo sa biologicky nerozloží," vraví Dennis, muž poverený recykláciou 550 vriec odpadu, ktoré denne vyprodukuje 5500 členov posádky.
Carl Vinson má štyri zariadenia na spracovávanie odpadu, ktoré si poradia s plastami, sklom, papierom, potravinami aj plechovkami a dokonca vyrábajú z morskej sladkú vodu.
Podľa vedúceho destilačných zariadení zhruba 40 percent tejto odsolenej vody využívajú stroje na lodi, napríklad parný stroj, ktorý denne katapultuje viac ako 90 lietadiel na ich bojovú misiu v Afganistane.
Eklektický kompresor za 150.000 dolárov, ktorý obsluhujú dvaja muži, dokáže zlisovať dve vrecia plastového odpadu na placku, ktorá má rozmer asi 30 centimetrov. Tieto placky sa potom skladujú na lodi, kým ich posádka doma nevyloží. Armáda ich predáva továrni v Kalifornii, ktorá ich používa ako palivo.
Papier a zvyšky jedla putujú do drviča, ktorý dokáže tento organický odpad výrazne zmenšiť a ten potom "letí" cez palubu. "Je to potrava pre ryby, obsahuje veľa proteínov," tvrdí posádka lode.
Nebezpečným odpadom sú však batérie, zaolejované handry, zdravotnícky materiál a podobný odpad, ktorý sa odváža na pevninu. Dokonca aj voda, ktorá sa používa v strojovni, sa čistí a až potom ju vypúšťajú do mora.
"Máme tu zariadenie, ktoré sa nazýva cyklónový separátor. Ten dokáže zachytiť zvyšky oleja vo vode," vysvetľuje Dennis z posádky plavidla. Plechovky sa zase napchajú do vriec a spustia na morské dno, kde v slanej vode rýchlo skorodujú.
Loď má aj spaľovňu odpadkov, v ktorej sa väčšinou likvidujú dokumenty. Rôzne oddelenia lode, napríklad radarová miestnosť alebo oddelenie plánovania bojových operácií, vyprodukujú denne približne 50 vriec papierového dopadu, ktorý sa musí spáliť.
Aj keď má táto loď nukleárny pohon, vyhoreté palivo sa neodstraňuje, reaktory sú skonštruované tak, aby pracovali bez technickej prestávky 30 rokov. Podľa dôstojníka, ktorý má reaktory na starosti, loď ešte stále beží na "prvé", štartovacie palivo.
Kevin z Charlestonu, celé mená členov posádky totiž nesmú byť zverejnené, má na starosti splašky, ktoré sa vypúšťajú priamo do mora, keď sa loď vzdiali päť kilometrov od pobrežia. Splašky sa totiž samy biologicky rozložia a slaná voda im v tom výdatne pomáha.
Nádoby s odpadkami na lodi sú rozdelené podľa obsahu do niekoľkých kategórií. Lodné odpadky má na starosti 23 ľudí a všetci pripúšťajú, že to nie je práve závideniahodná práca. "Najodpornejšia vec, s ktorou som tu mal dočinenia, boli hnilé zemiaky. Ich likvidácia nám zabrala dva dni, museli sme totiž všetko vysterilizovať," konštatuje na záver Dennis.
