ac než 60 percent v roku 1979 hlboko pod 50 percent v roku 1999.
Debaty poslancov v Európskom parlamente (EP) sa odohrávajú za viditeľného nezáujmu médií a pritom parlament pred dvoma rokmi získal značné právomoci po tom, ako prinútil k rezignácii Európsku komisiu pod vedením Jacqua Santera.
Economist cituje jedného z holandských europoslancov, ktorý tvrdí, že v jeho krajine dianie v Štrasburgu v podstate nikoho nezaujíma, hoci viac než tretinu legislatívy prerokúvanej holandským parlamentom tvoria zákony, o ktorých sa v podstate rozhoduje v Bruseli, a ktoré musia byť schválené práve Európskym parlamentom.
Dôvodov nezáujmu obyvateľov únie o spoločný parlament je podľa Economistu hneď niekoľko. Väčšina dôležitých rokovaní sa neodohráva na plenárnych schôdzach, ale v komisiách a výboroch za zatvorenými dvermi, uvádza týždenník. Legislatívny proces EP je natoľko zložitý, že ak ho začnete niekomu vysvetľovať, zistíte, že neprítomne hľadí kamsi do diaľky za vás, píše týždenník.
Ale hlavným problémom vraj je, že tieto debaty prebiehajú cez tlmočníkov, slúchadlá a mikrofóny. Takýto obraz asi málokoho inšpiruje, uzatvára Economist a dodáva, že pokiaľ má byť európska politika zaujímavá pre verejnosť, musí byť o niečo živšia.
