Paríž 18. októbra (TASR) - Bývalý dôstojník francúzskej vojenskej rozviedky bude čeliť procesu za velezradu. Zločinu sa mal dopustiť v roku 1998 tým, že počas služby v bruselskom hlavnom štábe NATO Belehradu poskytol detaily plánovaných náletov na Juhosláviu.
Exmajorovi Pierrovi Bunelovi hrozí v prípade uznania viny 15 rokov väzenia za "poskytovanie tajných dokumentov cudzej mocnosti". Proces pred špeciálnym vojenským súdom sa uskutoční 11. a 12. decembra.
Bunelov právnik Eric Nasztat dnes vyhlásil, že jeho mandant bol zneužitý bližšie nešpecifikovanou francúzskou tajnou službou a dodal, že bude žiadať jeho oslobodenie. "Čo (Bunel) urobil, nebola zrada. Jeho činy podporovala francúzska služba," povedal advokát agentúre Reuters. Svoje vyhlásenie bližšie nekonkretizoval.
Na základe podozrení, že srbskému diplomatovi pôsobiacemu v Bruseli poskytol plány bombardovania cieľov v JZR, Bunela zatkli v Paríži v októbri 1998. V tom čase NATO Belehradu pohrozilo vojenskou akciou v súvislosti s násilnosťami páchanými na kosovských Albáncoch. Tieto nálety sa podarilo odvrátiť, po ďalšej eskalácii krízy však aliancia letecké útoky začala v marci nasledujúceho roku.
Bunel priznal, že poskytol podrobnosti o možných cieľoch. Dodal však, že tieto informácie boli neškodné a jeho čin bol motivovaný snahou presvedčiť režim vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, že NATO je odhodlané konať, ak Belehrad nezastaví represálie v Kosove.
Bunela z cely predbežného zadržania prepustili v auguste 1999. Medzičasom vydal knihu s názvom Vojnové zločiny v NATO.
Prípad Bunela vrhol ďalší tieň na pôsobenie Francúzska na Balkáne. Niekoľko mesiacov pred jeho zatknutím sa americkí predstavitelia posťažovali, že NATO muselo v roku 1997 zrušiť tajný plán na zatknutie bývalého bosnianskosrbského lídra Radovana Karadžiča, obvineného z vojnových zločinov. Akciu zrušili kvôli obavám, že major francúzskej armády mohol Karadžiča o plánoch informovať.
