Jakarta 18. októbra (TASR) - Indonézii by hrozila strata troch miliónov pracovných miest, ak by prerušila diplomatické vzťahy s USA na protest proti pokračujúcej vojenskej kampani v Afganistane.
Napísalo o tom dnešné vydanie denníka Jakarta Post, citujúc indonézskeho ministra práce a osídľovania Jacob Nuwa Wea. "Kam by sme dali tie tri milióny ľudí, ktorí by prišli o prácu, keby Indonézia prerušila diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi?" položil rečnícku otázku minister. Nie je však známe, odkiaľ svoj trojmiliónový odhad odvodil, poznamenal denník.
Indonézia, štvrtá najľudnatejšia krajina na svete s 220-miliónovou populáciou, už teraz bojuje s vyše 16-percentnou nezamestnanosťou, čo predstavuje asi 36 miliónov osôb bez práce.
Na prerušenie diplomatických vzťahov s Washingtonom vyzývajú Jakartu niektoré islamské radikálne skupiny, ktoré ostro nesúhlasia s odvetnou akciou USA proti moslimskému obyvateľstvu v Afganistane a vyzývajú ostatných moslimov v krajine na džihád - svätú vojnu.
Na indonézskom súostroví je asi 180 miliónov nasledovníkov islamského náboženstva, čo je asi 85 percent obyvateľstva, čím sa Indonézia stala najväčšou moslimskou krajinou na svete. Moslimovia v Indonézii sú však prevažne umiernení a tolerantní a všeobecne sa dobre znášajú aj s predstaviteľmi iných náboženských systémov, vrátane hinduistického, ktoré dominuje najmä na známom a turistami vyhľadávanom ostrove Bali.
Nepokoje, ktoré v Indonézii vypukli medzi moslimami po začatí odvetného útoku USA proti afganskému vládnucemu hnutiu Taliban, sú sústredené najmä na ostrove Jáva a v jeho veľkých mestách, vrátane metropoly Jakarta a veľkomiest Surabaya, Bandung, Yogyakarta a iných.
Vláda výtržnosti pripisuje fundamentalistickým skupinám, ktoré v Indonézii z politického hľadiska nemajú v podstate žiadne slovo, a zdôrazňuje, že drvivá väčšina moslimského obyvateľstva krajiny odsudzuje tak teroristické útoky na USA z 11. septembra, ako aj protesty radikálov a ich výzvy na džihád.
Podľa šéfa indonézskej spravodajskej služby generálplukovníka Hendropriyona sú v Indonézii len dve silné moslimské organizácie - Nahdlatul-Ulma a Mohammadyidah. Tie sú však oficiálne a nepatria k fundamentalistickým skupinám, ktoré v krajine organizujú protesty, vyháňajú cudzincov a vyzývajú na moslimské povstanie proti USA.
Obe skupiny sú podľa jeho slov predstaviteľmi umierneného smeru a existujú tu už od roku 1945, kedy Indonézia získala nezávislosť od Holandska. Tie ostatné "akože islamské skupiny" sú v krajine podľa jeho slov pomerne neznáme.
Protesty, ktoré medzi miestnym obyvateľstvom vzbudzujú obavy, znepokojujú cudzincov v krajine a odrádzajú zahraničných investorov od vstupu na indonézsky trh, vedú najmä malé militantné islamské skupiny na čele s Frontom islamských obrancov (FBI).