Skôr naopak, predstavitelia Albánska, Macedónska, Bulharska, Rumunska, Slovinska, Slovenska, Estónska, Lotyšska, Litvy a najnovšie aj Chorvátska zdôrazňujú pri každej príležitosti svoje rozhodnutie stať sa členmi Severoatlantickej aliancie čo najskôr, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung (SZ).
Kandidáti sa však vážne obávajú toho, aby súčasné udalosti vo svete nespôsobili, že pražský summit NATO v novembri 2002 odloží otázku ďalšieho rozšírenia aliancie ad acta.
Americký prezident George W.Bush označil tieto obavy v telefonickom rozhovore so svojím poľským kolegom Aleksandrom Kwasniewskim za neopodstatnené a vyhlásil, že americký postoj voči rozširovaniu NATO sa nezmenil.
K Bushovmu stanovisku sa pridal aj generálny tajomník NATO George Robertson, podľa ktorého sú najnovšie domnienky o tom, že pre alianciu sa stáva spolupráca s Ruskom dôležitejšia ako rozširovanie NATO "absolútne nesprávne."
"Politický a vojenský význam politiky otvorených dverí je pre alianciu rovnako dôležitý, ako bol aj v minulosti," ubezpečil Robertson na summite kandidátskych krajín v Sofii.
Z politického hľadiska dokázali kandidáti NATO, že sa stotožnili s hodnotami členských krajín aliancie a sú pripravené tieto hodnoty aj brániť. Bez akéhokoľvek váhania ponúkli po teroristických útokoch svoju politickú, morálnu a praktickú pomoc. Príklad Poľska, Česka a Maďarska zas ukázal, že aj noví členovia môžu významnou mierou prispieť k činnosti NATO. Napriek mnohým problémom poskytli tri nové krajiny významnú pomoc počas zásahu v Kosove.
Poslanec nemeckého parlamentu za sociálnu demokraciu a člen Parlamentného zhromaždenia NATO Marcus Meckel sa dokonca domnieva, že meniaca sa medzinárodná situácia výdatne prispela k zmene odmietavého postoja Ruska voči NATO. "Rusko prestáva vnímať NATO ako svojho úhlavného nepriateľa", konkretizoval Meckel v rozhovore pre SZ.
Putin sa bude môcť teraz oveľa ľahšie presadiť voči konzervatívnym silám, ktoré sú zásadne proti členstvu niektorých bývalých sovietskych republík v aliancii, pripomenul nemecký politik.
Putin v Bruseli skutočne vyhlásil, že pokiaľ sa NATO stane viac politickou ako vojenskou organizáciou, mohlo by Rusko svoj postoj k rozšíreniu aliancie prehodnotiť.
Putinove myšlienky o prípadnom priamom vstupe Ruska do NATO, ktoré odzneli počas nedávneho pobytu ruského prezidenta v Berlíne, však označil Meckel za nerealistické. Podľa jeho názoru je realistickejšia úloha Ruska ako vedúcej moci v euroázijskom priestore. Táto by však nemala spočívať na dominancii, ale na politickej príťažlivosti, uzatvára nemecký denník.
