Moskva 17. októbra (TASR) - "Detičky, pomôžte! Pomôžte, prosím!" - vyzývajú dve ruské babky s natiahnutou dlaňou pred budovou jedného z moskovských kín práve vychádzajúcich divákov. Je krátko pred desiatou večer a v kine sa skončilo predposledné večerné predstavenie.
Dve babušky a mladé dievča s kyticami živých kvetov na predaj dobre vedia, koľko stála vstupenka na filmové predstavenie a dúfajú, že aj im sa niekoľko rubľov ujde. Preto na strategickom mieste medzi východom a zaparkovanými limuzínami a džípmi postávajú dlho pred koncom každého predstavenia.
Vstupenka na jeden z najnovších hollywoodskych filmov s Johnom Travoltom v "Kine svet" stála od 160 do 220 rubľov, čo je päť a pol až sedem a pol dolára. K tomu si nejeden z nepočetných divákov kúpil ešte mexické pivo, oriešky a popcorn.
Ruská mládež a stredná generácia, už objavili výhody nových moderných multikín s dolby zvukom, pohodlnými čalúnenými kreslami a občerstvením. Kino však nie je pre každého. I keď niektoré spoločnosti prejavujú "sociálne cítenie" a na dopoludňajšie či skôr ranné predstavenia ponúkajú vstupenky za tretinu či dokonca len štvrtinu obvyklej ceny.
Návšteva kina je pre ruskú strednú triedu či zbohatlíkov spoločenskou záležitosťou i pokusom o relaxáciu. Ak však zazvoní mobilný telefón, ticho v sále či napätie na filmovom plátne nie sú žiadnou prekážkou.
Žobranie pred kinom je len jedným z nespočetného množstva paradoxov a kontrastov nočnej Moskvy. Pred nóbl reštauráciami a zábavnými nočnými klubmi so vstupným 20 dolárov, ktoré si platia nielen ochranku pred vchodom, ale podplácajú aj miestneho policajta-pochôdzkára so samopalom cez rameno, nikto nežobre.
Ale už o sto metrov ďalej si každý zarába na chlieb ako vie. "Neúplatní" dopravní policajti svojim terčíkom a otázkami plnými nádeje - "Pán vodič, pili ste? Aká tam bola značka?" Žobráci natiahnutou rukou a téglikom s drobnými, bezdomovci zbieraním fliaš okolo odpadkových košov a zúfalé matky vystavovaním svojich chorých detí a prosbou o príspevok na liečbu.
V podchode pred Červeným námestím, kde je o 15 stupňov teplejšie než na nočnej moskovskej ulici začínajúcej sa zimy, postávajú hlúčiky mladých s fľašami piva a cigaretami. Nemajú na kino, ani na reštauráciu. Strategickú pozíciu zaujala pred jedným z východov z podchodu skupinka vyfintených slečiniek. Dievčenská trieda? Nie, priam v pozore je nastúpená najmenej dvanásťčlenná "mobilná jednotka" pouličnej prostitúcie. Devy čakajú na klientov, alebo na pokyn pasáka k presunu na iné vhodné miesto.
V Rusku vzniká minimum domácich filmov a ruskí režiséri - ak zoženú na film peniaze - hľadajú motívy v minulosti či v cudzine. Diváci v Rusku aj tak preferujú americké trháky. Každodennú a každonočnú ruskú "filmovú realitu" vidia každý deň. A grátis.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
