Niekdajší viceprezident samozvaného Bosnianskochorvátskeho štátu, usvedčený z perzekúcie, zabíjania a zadržiavania moslimov v strednej Bosne v rokoch 1991-94, je najdôležitejším bosnianskym Chorvátom a zároveň prvým vysokopostaveným politikom odsúdeným haagskym tribunálom.
"Skutočnosť, že ste boli politikom a nezúčastňovali ste sa na priamom výkone zločinov, nie je vôbec podstatné; mali ste na nich rovnaký podiel ako tí, ktorí strieľali," povedal nakrátko ostrihanému Kordičovi sudca Richard May. "Skutočnosť, že ste boli lídrom, vaše činy len zhoršuje," dodal sudca.
Štyridsaťročný Kordič stál pred tribunálom spolu s vojenským veliteľom bosnianskych Chorvátov Mariom Čerkezom, ktorý dostal 15 rokov nepodmienečne. Oboch súd uznal vinnými z angažovanosti na útokoch na bosnianskych moslimov v rámci kampane, ktorá mala vytvoriť etnicky čisté územie a pripojiť ho k Chorvátsku.
Útoky "charakterizovala nemilosrdnosť a krvilačnosť, v ktorej sa nehľadelo na vek obetí - vraždení a vyháňaní z domovov boli mladí i starí a ich domy boli vypaľované," povedal ďalej sudca.
Kordiča tribunál ICTY uznal vinným za príkaz k smutne známej masakre v dedine Ahmiči v apríli 1993, kde bosnianski Chorváti zavraždili viac než sto ľudí a potom podpálili ich domy.
Kordiča uznal súd vinným v 12 bodoch obžaloby, vrátane vraždy, perzekúcie, držania rukojemníkov a neľudského zaobchádzania. Čerkeza tribunál usvedčil z 15 bodov obžaloby. Obaja muži čelil po 22 bodoch obžaloby z vojnových zločinov.
