Londýn 17. októbra (TASR) - Na afganské územie už vyše týždňa dopadajú americké bomby, ale terorizmus nie je to jediné, o čo v tomto konflikte ide. Štáty ležiace severne od Afganistanu majú obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Mnohé firmy už uzavreli zmluvy na vybudovanie ropovodov cez afganské územie, ktoré by privádzali suroviny na svetové trhy. V hre o ropu zo strednej Ázie sú milióny dolárov.
Bývalé sovietskej republiky v strednej Ázii sú bohaté na ropu a zemný plyn, ale kľúč k tomuto bohatstvu má v rukách Rusko. Moskva sa snaží tento stav uchovať na "večné časy", ale postsovietske republiky sa s pomocou USA snažia z tohto zväzku utiecť.
Hlavnými hráčmi v novej "veľkej hre" sú ropné spoločnosti, ktoré súperia o zmluvy na prieskumné práce, a tiež armády. Od polovice 90. rokov USA udržovali kontakt a cvičili s vojakmi z Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu.
Pred tromi rokmi sa americká desiata horská divízia zúčastnila na manévroch v Kirgizsku. Minulý týždeň sa vojaci divízie vrátili späť do tejto oblasti kvôli americkým útokom na Afganistan. Až do októbra sa Rusko vzpieralo dlhodobej prítomnosti čo i len jediného amerického vojaka v regióne. Terajšia kríza však všetko zmenila.
Význam Afganistanu vo "veľkej hre" je jasný už pri pohľade na mapu. Ropovody privádzajúce ropu a zemný plyn zo strednej Ázie k odberateľom prinesú bohatstvo a vplyv tým štátom, cez ktoré budú prechádzať. Rusko chce, aby boli ropovody na ruskej pôde. Irán zase presadzuje, aby smerovali juhovýchodne k iránskym terminálom.
No existuje ešte jedna trasa - cez Afganistan na pobrežie Pakistanu. To je trasa, ktorú plánovala americká ropná spoločnosť Unocal a saudskoarabská Delta Oil v polovici 90. rokov, teda v čase, keď bol Afganistan vyčerpaný občianskou vojnou.
Ropné konzorcium postavilo svoje plány na tom, že Afganistan bude pod kontrolou Talibanu a bude mať podporu americkej, pakistanskej a saudskoarabskej vlády. Keď Taliban v roku 1996 dobyl Kábul, privítal to Unocal ako pozitívny vývoj a americká diplomacia oznámila, že tu po sedemročnej prestávke obnoví svoje zastupiteľstvo.
Lenže Američania boli až príliš optimistickí - občianska vojna nemala konca a o 18 mesiacov neskôr sa plán na vybudovanie ropovodu padol. O ďalších šesť mesiacov, v auguste 1998, prišli útoky na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii, ktoré boli údajne organizované z Afganistanu.
Unocal najskôr pozastavil a potom zrušil svoju účasť na projekte. Ale aj napriek tomu by veľa politikov a vplyvných osobností v tomto regióne i v USA chcelo ropovod cez Afganistan vybudovať. Irán a Rusko tomu chcú naopak zabrániť. Z ich hľadiska by mal stabilný a zjednotený Afganistan zlý vplyv na ich ekonomické a strategické záujmy.
A vzhľadom na odlišné záujmy veľmocí a štátov susediacich s Afganistanom je dnes ťažké odhadnúť, ako vyriešia svoje spory, až skončí prvá vlna bojov. V každom prípade však možno konštatovať, že nová fáza "veľkej hry" sa už začala.
