ent strednej školy v únii bol schopný hovoriť najmenej dvoma cudzími jazykmi, uvádza dnes britská rozhlasová stanica BBC.
Výsledky prieskumu eurobarometer ukázali, že medzi jednotlivými členskými krajinami únie existujú veľké rozdiely, čo sa týka znalosti jazykov. Kým v Luxembursku hovorí až 98 percent populácie iným jazykom než materinským, v Británii ani tretina. Celkový obraz je však pre úniu povzbudivý.
EÚ by chcela dosiahnuť, aby bol každý, kto vyjde zo školy, schopný dorozumieť sa aspoň dvoma jazykmi, okrem materinského. Nebude to ľahké, lebo dnes ovláda cudzí jazyk len 24 percent Európanov. No podľa EK stojí za to, aspoň skúsiť tento počet zvýšiť. Komisia apeluje na ministrov školstva jednotlivých krajín, aby zdôraznili a zvýhodnili výučbu cudzích jazykov. Je to dôležité nielen z kultúrneho, ale aj ekonomického hľadiska.
Po Luxembursku sú jazykovo najzdatnejší Holanďania, Dáni a Švédi - v týchto krajinách len 15 percent obyvateľstva neovláda žiadny cudzí jazyk. Až 90 percent Švédov tvrdí, že úroveň ich angličtiny je dobrá. V čom je teda tajomstvo švédskeho systému školstva?
S angličtinou sa tu na školách povinne začína v siedmich, najneskôr v deviatich rokoch a pokračuje sa až do 19 rokov. O trochu neskôr si k tomu väčšina žiakov priberie francúzštinu, nemčinu alebo španielčinu. Cudzie jazyky majú v školách veľmi dôležité miesto, no nemajú prevahu, študenti vo Švédsku sa rovnako venujú aj prírodným vedám.
Briti majú teda v porovnaní s Európanmi čo doháňať. Riaditeľ asociácie pre výučbu jazykov v Británii Stephen Folks tvrdí, že britskí školáci sa začínajú učiť jazyky, až keď sú príliš starí a je už neskoro. V Británii chýba v jazykovej výučbe aj akási kontinuita. Najväčším problémom je však nedostatok učiteľov cudzích jazykov.
Školy však nie sú jediným miestom, kde sa dá získať znalosť cudzieho jazyka. Napríklad vo Švédsku sa cudzie jazyky učia jednoducho doma. Treba dovoliť, aby jazyk prirodzene prenikol do každodenného života a kultúry krajiny, napríklad prostredníctvom televízie. Zahraničné filmy sa nemusia dabovať, titulky často postačia a ľudia prirodzene počujú cudzí jazyk. Mozog a ucho si tak automaticky navyknú aspoň na rytmus cudzích jazykov.
Keď Švédi cestujú do zahraničia, alebo pracujú na počítači, s veľkou pravdepodobnosťou sa musia dorozumievať inak ako po švédsky. Angličtina v takýchto prípadoch natoľko dominuje, že mnohí si kladú otázku, načo sa učiť ešte iné cudzie jazyky. Takmer polovica Európanov si myslí, že pre komunikáciu v rámci únie by bolo dobré vybrať jediný spoločný jazyk. No vlády jednotlivých členských krajín takémuto návrhu nie sú príliš naklonené.
Mnohojazyčnosť v Európe je prejavom kultúrnej rôznorodosti a to je nezanedbateľná výhoda, ktorá pomáha ľuďom spoznať iné spôsoby života. Preto Európa nepotrebuje jeden spoločný jazyk, ale naopak, zdôrazniť odlišnú kultúru a učiť sa jazyky.
Napriek nerovnakému úspechu Európanov pri osvojovaní cudzích jazykov, dve tretiny z nich si myslia, že každý by mal ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, 90 percent rodičov chce, aby sa ich deti učili v školách jazyky. Oni sami by sa radi nejaký naučili, pomohlo by im to nájsť lepšiu prácu, alebo by ho využili aspoň na dovolenkách, keby mali viac času a lepšiu motiváciu.
