Mníchov 16. októbra (TASR) - Priemerný nositeľ Nobelovej ceny má 60 rokov a je mužom. Z tohto rámca nevybočilo ani rozhodnutie o laureátoch najprestížnejšieho ocenenia vo svete za rok 2001. Nezmenilo sa nič ani na tom, že z oceneného sa stáva okamžite masmediálna hviezda, schopná vyjadrovať sa k čomukoľvek.
Nobelove ceny sa totiž už dávno stali trhovou značkou, ktorá však po 100 rokoch potrebuje naliehavo zásadnú zmenu, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Prvé Nobelove ceny, ktoré odovzdali v Štokholme a Oslo v roku 1901, boli ocenením tých, ktorí svojou prácou a objavmi "prispeli k všeobecnému dobru ľudstva."
Aspoň tak si to vo svojom testamente želal zakladateľ ceny, vynálezca dynamitu Alfred Nobel.
Za svoju prácu a objavy sa nositelia Nobelovej ceny, ktorých je 730, z toho 29 žien, dostávajú na Olymp najväčších géniov ľudstva.
Takýto mýtus sprevádza každoročné odovzdávanie významného ocenenia. Kto má ale možnosti nahliadnuť do zákulisia rozhodovania, príde veľmi skoro na to, že kritériá na udelenie cien sú takpovediac "pochybné", pokračuje SZ.
Na verejnosť čoraz častejšie prenikajú informácie o rôznych postranných vplyvoch a rôznych tlakoch. Okrem toho sa pre každú ocenenú disciplínu určuje z roka na rok 5 až 10 kandidátov, ktorí by si vyznamenanie rozhodne zaslúžili, nikdy ho však nedostanú. O všetkom rozhodne napokon ľudský faktor: pokiaľ nemá kandidát v rozhodovacom päťčlenom výbore "svojho človeka", ktorý by sa za neho prihovoril, nemá prakticky nijakú šancu.
To je aj jeden z dôvodov, prečo sa medzi ocenenými nachádza toľko Američanov. Odhliadnuc od vysokej kvality výskumných pracovísk v USA sú to práve Američania, ktorí sa tak ako nikto iný vyznajú v umení nebadane a citlivo vplývať na členov príslušného výboru. Takéto praktiky vedú potom k rozhodnutiam, ktoré v odborných kruhoch vyvolávajú len zhovievavý úsmev - nič viac.
Nepríjemným prípadom by zabránilo viac otvorenosti a upustenie od princípu: všetko berie víťaz.
Žiariaci hrdinovia sa stávajú stredobodom pozornosti 10.decembra, v deň Nobelovho úmrtia, kedy na kráľovskej ceremónii preberajú prestížne ceny. Podľa podmienok Nobelovej nadácie zostávajú mená tých, ktorí skončili tesne za nimi, utajené 50 rokov. Práve toto ustanovenie vyvoláva pochybnosti o tom, či Nobelova nadácia skutočne pracuje v pôvodných intenciách svojho zakladateľa.
Nobelovým cieľom bolo, aby jeho bohatstvo pomohlo mladým vedcom, ktorí síce majú dobré nápady, chýbajú im však financie. Výber kandidátov by mal okrem toho odrážať realitu výskumu 21.storočia, kedy objavy a vynálezy budú výsledkom snaženia celých kolektívov, uzatvára nemecký denník.
jč im
