Berlín 16 októbra (TASR) - Policajti so samopalmi, zátarasy na cestách všadeprítomný strach z teroristických útokov - aj taký je dnes život vo veľkých mestách. Po septembrových samovražedných atentátoch a následnom bombardovaní Afganistanu menia mnohé moderné mestá svoju tvár a s nimi sa menia aj ľudia, ktorí v nich žijú.
Odborníci varujú, že boj proti terorizmu môže viesť k drastickým zásahom do života ľudí, mestského životného štýlu a architektúry miest v USA ale aj v Európe.
Podľa Hartmuta Haeussermanna, sociológa z berlínskej univerzity, obyčajné "radosti", napríklad prechádzky po meste či návštevy slávnych budov už nebudú takou nevinnou kratochvíľou, akou boli do 11. septembra. "Verejné priestranstvá už nebudú také verejné," tvrdí.
Ak sa veľké mestá nezbavia strachu, stratia svoju príťažlivosť. Aj keď je podľa Haeussermanna príliš skoro na nejaké predpovede budúcnosti, jedno je isté - len "dlhodobé obdobie mieru" dokáže zvrátiť nastupujúci trend.
Napríklad zahraničné veľvyslanectvá a konzuláty v Berlíne a iných nemeckých mestách sú od začiatku odvetných amerických útokov na Afganistan zatvorené a obohnané ostnatým drôtom a bariérami. Pred synagógami parkujú obrnené transportéry a v uliciach hliadkuje ozbrojená polícia. Policajné autobusy sa stávajú dôverne známym "doplnkom" elegantných ulíc a vo významných štvrtiach vyrastajú policajné kasárne.
Riaditeľ nemeckej nadácie pre architektov Bauhaus profesor Omar Akbar, ktorý sa do Nemecka ako chlapec prisťahoval z Afganistanu, priznáva, že posledný vývoj udalostí v jeho novej vlasti naňho hlboko zapôsobil.
No obáva sa, že ak by sa súčasné prísne bezpečnostné opatrenia stali normou, mohli by "zničiť verejnú sféru". Kontroverzné bezpečnostné kamery by sa mohli stať bežnou výbavou všetkých miest. I keď kamery na Postupimskom námestí v Berlíne odtiaľ vyhnali žobrákov, takéto opatrenie znižuje kvalitu života v mestách.
Po samovražedných atentátoch na mrakodrapy Svetového obchodného centra v New Yorku si mnohí Nemci kladú otázku, či sú výškové budovy napríklad vo Frankfurte alebo v Berlíne bezpečné? Známy americký podnikateľ Donald Trump verí, že sú. "Mrakodrapy nikdy nezaniknú," vyhlásil nedávno v jednom rozhovore.
Podľa Akbara by sa architektúra nemala podrobiť novému spôsobu myslenia a aj Haeussermann je proti zastaveniu výstavby výškových budov. Ale aj napriek výzvam na návrat k normálnemu životu berlínsky sociológ Uwe-Jens Walter je presvedčený, že treba diskutovať o zraniteľnosti veľkých miest, pretože európske metropoly ukrývajú aj cenné historické pamiatky. Sú oveľa kompatnejšie, hustejšie osídlené a oveľa zraniteľnejšie ako americké mestá, pripomína Walter.
Mestskí plánovači diskutovali o decentralizácii miest už pred 11. septembrom. Haeussermann pripomína, že podobné diskusie sa viedli po druhej svetovej vojne, počas ktorej bolo zničených veľa nemeckých miest. Uvažovalo sa vtedy o výstavbe obytných štvrtí mimo mesta, aby sa tak znížila hrozba ľudských obetí počas bombardovania.
"Musíme sa vzdať stáročnej tradície, akou je život v meste, a to je možno presne to, o čo teroristom ide," konštatuje Akbar
