Ján Mráz. FOTO – VERONIKA JANUŠKOVÁ
„Politiky mám dosť na päť ďalších životov,“ skonštatoval pred niekoľkými týždňami Ján Mráz, dôchodca.
Exminister výstavby poberá dôchodok 6 300 korún a príjmy si vraj „vylepšuje“ podnikateľskými aktivitami v stavbárčine.
„Zasvätil som jej celý svoj život. Nikdy som sa necítil profesionálnym politikom, vždy som bol dušou stavbárom.“
Funkcionár
Ján Mráz sa z pozície radového stavbára vyšvihol poriadne vysoko – už v roku 1985 bol námestníkom primátora Košíc.
V roku 1994 dokonca súperil s Rudolfom Schusterom o post primátora.
Ako potom dostal ponuku od robotníkov – ZRS na post ministra?
„Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Štyri dni pred vymenovaním Mečiarovej vlády mi zavolal predseda ZRS Jano Ľupták, aby som prišiel na debatu. Už som sa z Bratislavy nevrátil. Prijať post ministra som považoval za svoju stavovskú česť, hovoril som si, že tam treba byť a pokúsiť sa so stavebníctvom niečo pozitívne urobiť. Išiel som si kúpiť tmavý oblek, bielu košeľu a čierne topánky. Pocity som mal všelijaké, ani manželka nebola nadšená. Boli to štyri tvrdé roky, počas ktorých si ma veru rodina neužila.“
Napriek tomu na ne spomína veľmi rád.
„Na kolegov z ministerstva i z vlády. Boli sme výbornou partiou.“
Najviac si vraj rozumel s podpredsedom vlády Kalmanom, s ministrom dopravy Jasovským, s Vojtechom Tkáčom.
„Stretávame sa aj dnes. Bol som na päťdesiatke u Kalmana i Maxona, aj na šesťdesiatke Ivana Gašparoviča.“
Všade tam bol aj jeho bývalý šéf – Vladimír Mečiar.
Mráz patrí medzi „elitu“. Napríklad Ľuptáka tam nik nepozval a šéf ZRS nebol ani medzi pozvanou snobskou spoločnosťou na oslave šesťdesiatin „svojho“, vlastného exministra výstavby.
Na odplatu na ňu prišli najmä bohatí páni z HZDS, ku ktorého osadenstvu i politike dnes Mráz inklinuje viac.
„Ale viete, bez čoho som sa po odchode z ministerstva dlho nevedel zaobísť?“ kladie si otázku pán politik podnikateľ. „Najväčšie problémy mi robilo zvyknúť si na život bez sekretárky.“
Mal ju takmer celý život, od svojich tridsiatich dvoch rokov.
„Ale už je to v pohode, ak niečo potrebujem, musím si to nakúpiť a vybaviť sám. Aby som na niečo nezabudol, zapíšem si to do diára.“
Vlastník
Exminister výstavby tvrdí, že nikdy nemal ambície byť vo vedení nejakej politickej strany, ani v ZRS.
„Nemám chuť angažovať sa ani v komunálnej politike, nechcem kandidovať ani za hajtmana, či čo to bude. Som rád, že som zdravý, aj moja rodina. Je to moje najväčšie bohatstvo. Aj keď nikdy netreba hovoriť nikdy.“
Hádam je to aj jeho kúria, nie? Za takú by sa žiaden zástupca „robotníkov“ hanbiť nemusel. Je situovaná v Opátke pri Košiciach, pod lesom, na ploche skoro päťtisíc metrov štvorcových, v dvojpodlažnom neskorobarokovom dome s rozlohou 247 metrov štvorcových nechýba kozub, bazén ani sauna. A, pochopiteľne, poľovnícka izba, Mráz je vášnivým poľovníkom.
„Nie som chudobným človekom, ale ani nejakým boháčom z horných desaťtisíc. Mám dom so záhradou, šesťročné terénne auto značky Sang-Young.“
Je aj podielnikom vo dvoch firmách, ktoré sprivatizoval s bratom v roku 1993.
„Celý život som dobre zarábal. Už za socializmu som mal krásny plat. Ako námestník primátora som zarábal 9 600 korún, ešte aj dnes je to dosť. Vtedy stálo mlieko dve koruny. Po revolúcii som okamžite začal podnikať v stavbárčine. Prvý rodinný dom si postavil už v sedemdesiatych rokoch, mal som chatu na Čani, ktorú som predal. Mňa nikto nemôže obviňovať, že som vo vláde zbohatol.“
Kúriu s pozemkom si však kupoval na sklonku svojho ministrovania v Mečiarovom kabinete.
Podnikavý podnikateľ
Ján Mráz si už len želá, aby bol zdravý a aby sa mohol každému pozrieť do očí.
Môže?
V čase jeho pôsobenia v rezorte sa vraj realizoval priamy predaj niekoľkých spoločností rodinným príslušníkom exministra – za nižšie ceny ako tie, čo odhadol znalec.
Stavoservis Prešov, ktorý bol ohodnotený ako 4,9-miliónový majetok, sa predal za tri a pol milióna korún, za podhodnotené ceny boli odpredané aj Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Spišská Nová Ves, Ekostav Vranov nad Topľou.
To všetko na východe Slovenska – tam, kde pán exminister odjakživa býva a kde pôsobila firma, ktorá bola v čase Mrázovho pôsobenia v Mečiarovej vláde zvýhodňovaná.
Ministerstvo jej prednostne uhrádzalo faktúry za stavby na úkor ostatných – šlo o milióny. Vari len zhodou šťastných náhod išlo o Stavoterm Košice, známy kedysi aj ako Stavoterm – Mráz?
Atypstav zase získal za menšiu sumu, ako bola jeho trhová cena, brat vtedajšieho ministra Vojtech Mráz – aj to bola náhoda? Štátu zaplatil len viac než dvadsať percent skutočnej hodnoty a po pár rokoch dostal firmu do konkurzu.
V konkurze sú aj Pozemné stavby Michalovce, kde začal exminister oficiálne figurovať až po svojom odchode z vlády, v roku 1999. Predtým ho tam „zakrýval“ jeho ďalší brat Štefan Mráz.
Ako je to teda s tým želaním priameho pohľadu pána exministra-podnikateľa?
„Hej, ja sa môžem každému smelo pozrieť do očí,“ konštatuje Ján Mráz. „Aj na kostol som párkrát dal.“
RENÁTA NÉMETHOVÁ
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
