Washington 29. marca (TASR) - Dlhoročné čakanie siedmich východo- a juhoeurópskych krajín na vstup do Severoatlantickej aliancie sa dnes vo Washingtone zavŕši ich oficiálnym začlenením do NATO.
Predsedovia vlád pristupujúcich krajín, vrátane premiéra SR Mikuláša Dzurindu, odovzdajú americkej vláde zastúpenej ministrom zahraničných vecí Colinom Powellom ratifikačné listiny.
Od tohto momentu sa Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko stanú plnoprávnymi členmi najsilnejšej vojenskej aliancie na svete.
O štyri dni neskôr slávnostne vztýčia ich vlajky v bruselskej centrále NATO, ktorá bude od tohto okamihu sídlom 26-členného bloku.
S rozšírením NATO v takomto obrovskom formáte sa však nie vždy počítalo. Po rozpustení štruktúr Varšavskej zmluvy, pristúpili k aliancii v roku 1999 ČR, Maďarsko a Poľsko. Následne predovšetkým Washington signalizoval neochotu k realizácii ďalšieho kola rozširovania.
Ešte pred dvoma rokmi sa v Bruseli žartovne hádalo, ktorý z deviatich ašpirujúcich štátov sa skutočne začlení NATO. Neskôr však sám americký prezident George W. Bush podporil myšlienku "čím viac členov, tým väčšia bezpečnosť."
V novembri 2002 na pražskom summite NATO boli však dve krajiny zo zoznamu ašpirantov vyčiarknuté - Albánsko ani Chorvátsko totiž ešte neboli politicky, ani vojensky pripravené na možný vstup do bloku.
Len niekoľko týždňov po začlenení sa do severoatlantických štruktúr sa pätica zo sedmičky nových členov NATO plne integruje aj do Európskej únie. Iba Rumunsko a Bulharsko si ešte budú musieť na členstvo v EÚ počkať do roku 2007. Potom by už v členskej základni NATO figurovalo až 19 členov EÚ.
Hľadanie konsenzu a prijímanie rozhodnutí nebude v 26-člennej aliancii ľahké. Na rozdiel od EÚ však zatiaľ nevznikli spory ohľadom rovnováhy hlasov väčších a menších krajín, pretože rozhodnutia v NATO sú prijímané jednomyseľne.
