Boli novinármi. Rozhodli sa zmeniť povolanie - stali sa hovorcami. Pre niektorých ešte existuje cesta späť. Iní si návrat medzi novinárskych kolegov nevedia predstaviť. Priznávajú - už by nedokázali byť objektívni.
Hovorca už totiž formuluje stanoviská konkrétnej politickej strany alebo podnikateľského subjektu tak, aby vytvoril ich pozitívny obraz. Nie vždy musí s vlastným stanoviskom súhlasiť. To je však náplň práce hovorcu.
V novinárstve by bol s takým postojom označovaný ako tendenčný novinár.
Návrat hovorcu do pozície novinára však závisí od konkrétneho človeka. Na Slovensku je to možné a nie sme ako krajina výnimkou. Hovorcovia dokonca zostávajú členmi novinárskeho združenia. Rovnaké je to napríklad aj v Nemecku či vo Švajčiarsku.
Naopak, v Českej republike, v Rusku ani v Rakúsku to možné nie je.
Gabriel Šipoš, ktorý pracuje na projekte Etika a profesionalita médií, hovorí: "U nás je považované za prestíž pracovať ako hovorca. Je to vnímané ako investícia do budúcnosti. Ak sa novinár stáva hovorcom, mal by byť rozhodnutý, že už sa k novinárstvu nevráti."
Analytik Michal Vašečka: "Novinári získajú na poste hovorcu alebo PR manažéra určitý vplyv - nie sú iba niekým, kto dianie sleduje. Nemyslím si, že je vhodné vrátiť sa k novinárstvu a ani sa to nestáva tak často."
Návrat by bol zložitý. Podľa Vašečku už "novinár nie je pre exkolegu v pozícii hovorcu kamarátom, ale skôr nepríjemným partnerom".
Platí to?
Keď sa stane z novinára hovorca. Zmeny, pozitíva, negatíva. A existuje návrat späť?
Dvom z bývalých novinárov, ktorí robili hovorcu, sa návrat do médií vydaril - Andrei Vadkerti a Braňovi Ondrušovi. Ani jeden z nich totiž nezneužíva bývalú skúsenosť - Vadkerti ako exhovorkyňa súkromnej podnikateľskej skupiny robí občiansku talkšou, Ondruš ako exhovorca politickej strany správy moderuje.
Braňo Ondruš (31): Chcel som politiku tvoriť
Po roku 1989 spolupracoval so študentským týždenníkom Zmena a popri štúdiu na vysokej škole písal v denníku Pravda. V roku 1996 začal moderovať Televízne noviny v televízii Markíza. V roku 1998 odišiel do politiky, pôsobil ako hovorca SDĽ. Vrátil sa však do mediálnej oblasti. V televízii Joj uvádza hlavnú spravodajskú reláciu Noviny.
Prečo odišiel z médií?
"Post hovorcu som vnímal ako šancu nielen rozprávať a kritizovať politikov, ale aj možnosť aktívne sa na politike podieľať. Bol som členom SDĽ ktorá vstúpila do vlády a cítil som, že voči tejto vláde by som nedokázal byť objektívne kritický. Považoval som za lepšie byť hovorcom ako neobjektívnym provládne nakloneným novinárom."
Finančne si polepšil?
"Nebolo to lukratívne, v porovnaní s predchádzajúcou prácou v médiách som mal polovičný príjem. Z finančného hľadiska to nikdy nie je lákavé, ak novinár predtým pôsobil v zaujímavej pozícii. Bola to skôr výzva, keďže SDĽ mala vždy ťarbavých politikov v komunikácii s médiami."
Klady a zápory postu hovorcu:
"Priznám sa, že klady práce hovorcu mi ani neprichádzajú na um. Túto prácu považujem v porovnaní s novinárstvom za náročnejšiu, najmä čo sa týka korektnosti a disciplinovanosti. Je oveľa ťažšie informáciu udržať, ako ju získať. Výsledok práce novinára závisí takmer výhradne od novinára. Hovorca je závislý od vedenia, od spôsobu medializácie informácií, od toho, či je vôbec ochota novinárom odpovedať."
Zmenil vzťah k novinárom?
"Osobné vzťahy s novinármi sa počas môjho pôsobenia vo funkcii hovorcu nezmenili. Možno len v tom, že som im už nemohol vždy povedať to, čo by chceli počuť."
Sú novinárske skúsenosti výhodou?
"Za normálnych okolností by bola výhoda, že som bol predtým novinárom. Vrcholoví predstavitelia SDĽ však nebrali na vedomie, že komunikácia s médiami je vážne remeslo. Takže mi moje predchádzajúce novinárske skúsenosti boli nanič, nevedel som ich adekvátne využiť. Často politici hovorcu jednoducho nerešpektujú."
Vrátil by sa do politiky?
"Vždy som sa cítil dosť silný vrátiť sa k novinárstvu. Nebol som otrokom politikov, snažil som sa o korektnú spoluprácu. Neuvažujem o tom, že by som sa do politiky vrátil."
Negatívum v pozícii novinára
"Neviem, či to možno považovať za nepríjemné, ale občas sa stáva, že si nejakú informáciu musím zháňať prácne a hovorca ma zjavne ťahá za nos. Ešte v rokoch 1997 - 1998 som niekoľkokrát zažil, že sa hovorkyne vtedajšieho premiéra, respektíve vlády, sťažovali na moje otázky u riaditeľa televízie Pavla Ruska. Netvrdím však, že som z toho mal nejaké problémy."
Andrea Vadkerti (30): Nezaprela pravdovravnosť
Počas štúdia na vysokej škole pracovala v rádiu Ragtime. Päť rokov bola v spravodajstve televízie Markíza, popritom pripravovala dokumenty. Písala pre Národnú obrodu a mala rozhlasovú talkšou v rádiu Twist. Pôsobila ako PR manažérka a hovorkyňa spoločnosti Slavia Capital, v súčasnosti je opäť v médiách. Pripravuje scenáre a moderuje popoludňajšiu talkšou v STV.
Prečo odišla z médií?
"Neprijala by som pozíciu hovorkyne v inej ako finančnej sfére. Nerada hovorím o veciach, ktorým nerozumiem. Bola to možnosť, ako zúročiť vzdelanie z oblasti medzinárodných financií a práva, skúsenosti novinárky a kontakty v novinárskej obci."
Finančne si polepšila?
"Práca, ktorú som robila pre Sláviu Capital, bola zaujímavá nielen finančne, ale predovšetkým znamenala výzvu zaviesť komunikačnú stratégiu vo vplyvnej súkromnej firme."
Klady a zápory postu hovorcu:
"Novinár a hovorca sú povolania náročné najmä časovo. Novinárovi stačí vedieť málo o všetkom. Hovorca musí do najmenších detailov vedieť všetko o niečom."
Zásady hovorca vs. novinár:
"Práca hovorcu má svoje špecifiká. Hovorca musí chápať procesy vo firme a dostať overené informácie z prvej ruky. Mal by obhajovať ekonomické záujmy firmy a objektívne informovať novinárov o jej činnosti. Novinár má voľnú ruku a veľkú moc. Má právo pýtať sa na čokoľvek a hovorca povinnosť nestranne informovať."
Zmenila vzťah k novinárom?
"Moje vzťahy s novinármi sú stabilne dobré. Akurát bolo pre nich ťažké pochopiť, že ak človek poberá plat od firmy, ešte nezapredal svoju súdnosť a pravdovravnosť."
Negatívum v pozícii novinárky
"Nepríjemné bolo podozrievanie niektorých kolegov novinárov a zopár politikov. Rozširovali klebety o tom, že ovplyvňujem obsah správ, keďže som mala zákulisné informácie o dianí na koaličných radách a môj vtedajší životný partner bol hovorcom SDK a neskôr premiéra Mikuláša Dzurindu. Bol to výmysel - moderátor v spravodajstve nemá možnosť zasahovať do obsahu príspevkov."
Michal Dyttert (28): Byť slušný a neklamať
Od roku 1997 spolupracoval s agentúrou Sita, o dva roky sa stal reportérom Žurnálu rádia Twist. Bol spravodajcom STV, kde neskôr moderoval diskusnú reláciu O 5 minút 12 a Noviny STV. Pripravoval a moderoval aj politickú reláciu V politike v televízii TA 3. Od roku 2002 je hovorcom predsedu Národnej rady Pavla Hrušovského.
Prečo z médií odišiel?
"Oslovenie Pavlom Hrušovským som bral ako profesionálnu výzvu. Vyštudoval som žurnalistiku s politológiou a ako každého novinára, zaoberajúceho sa politikou, aj mňa lákalo vidieť, ako sa politika tvorí. Pre novinára sú zaujímavé tri pozície hovorcu - u prezidenta, u predsedu parlamentu a premiéra."
Finančne si polepšil?
"Som platený podstatne horšie ako v predchádzajúcich pozíciách moderátora, finančné motívy teda neexistovali."
Zásady hovorca vs. novinár:
"Hovorca je profesionál schopný komunikovať s médiami a inštitúciami, s ktorými prichádza do kontaktu. Mal by byť slušný človek a neklamať. Dobrý hovorca by mal okrem tlmočenia názorov byť aj mediálnym poradcom a mal by preto poznať vnútorný mechanizmus médií."
Zmenil vzťah k novinárom?
"S každým sa snažím vychádzať korektne. Ak je niekto neetický a neprofesionálny, patričným spôsobom sa k nemu správam aj ja. S väčšinou novinárov mám však dobrý profesionálny vzťah."
Sú novinárske skúsenosti výhodou?
"Určite. Myslím že mám podstatne ľahšiu pozíciu vďaka tomu, že poznám vnútorné mechanizmy v médiách, výrobu v jednotlivých typoch médií a aj novinárov."
Ako sa vzdával nestrannosti?
"Je výhodou, ak je hovorca s názormi stopercentne stotožnený, ale tým, že ich prezentuje, podľa mňa nestráca svoju nestrannosť. Aj hovorca by mal mať priestor na to, aby oponoval názorom svojho nadriadeného."
Negatívum v pozícii novinára
"Mal som veľmi zlú skúsenosť s Pavlom Ruskom. Vtedy ešte nebol v politike a pripravoval som o ňom ako o riaditeľovi Markízy materiál v agentúre SITA. Išlo o to, že hľadal šéfa predvolebnej kampane pre stranu SOP. Správal sa veľmi agresívne a namiesto odpovedí mi nadával."
Maroš Sýkora (30): Zmenil som pohľad
Začínal v televízii VTV, "vysokú školu novinárčiny" podľa vlastných slov absolvoval v denníku Pravda. Pôsobil v televízii Luna, odkiaľ sa vrátil do Pravdy. V roku 2002 definitívne zanechal novinárske remeslo a odišiel do spoločnosti J@T Finance Group, kde pôsobí ako PR manažér a hovorca.
Prečo odišiel z médií?
"Hovorcom som sa stal zhodou okolností. Cítil som potrebu zmeny a ponuka prišla vhod."
Finančne si polepšil?
"Post hovorcu finančnej skupiny ako J@T je oveľa lukratívnejšie. Na druhej strane človek stráca určitú časť slobody a je niekam zaradený."
Zásady hovorca vs. novinár:
"V prvom rade predvídavosť a cit pre reakcie médií a verejnosti. Rád by som vyvrátil mýtus, že hovorcovia sú na to, aby oklamali novinárov, a keď to nejde inak, aby im niečo zaplatili. To by bola asi najrýchlejšia cesta do hrobu."
Zmenil vzťah k novinárom?
"Niektorí ma možno vnímajú ako človeka, ktorý sa dal kúpiť, ale som príjemne prekvapený, že väčšina bývalých kolegov to vnímala celkom bezproblémovo a dokonca mi držali palce."
Boli novinárske skúsenosti výhodou?
"Poznám novinárske zmýšľanie, viem, čo sa dá a čo nedá dostať do novín, viem, čo mám dať novinárom, aby boli uspokojené ich potreby."
Ako sa vzdával nestrannosti?
"Novinárske povolanie je veľmi slobodné, tá sloboda mi niekedy chýba. Odkedy pôsobím ako hovorca, som inak vnímaný."
Negatívum v pozícii novinára
"Väčšina zlých skúseností vznikala (a to v pozícii novinára aj hovorcu) z pokriveného vysvetľovania si povinnosti novinára informovať a z chýbajúcej úcty k faktu. Z týchto prípadov som si vyvodil závery pre seba. Vybavovať si účty cez médiá mi v tejto veci nepripadá dôstojné."
Miriam Fiťmová (33): Hovorca vlády - rehoľa
Začínala v regionálnej televízii na severe Slovenska. Od vzniku televízie Markíza pôsobila v jej spravodajstve a o dva roky neskôr sa stala hovorkyňou vlády SR a riaditeľkou Tlačového a informačného odboru. Od roku 2002 pôsobí v lobingu a public affairs.
Prečo odišla z médií?
"V roku 1998 som mala pocit, že už v televíznom spravodajstve profesionálne nemám kam rásť a necítim výzvu. Ako novinárku ma zaujímalo, ako vyzerá politika z druhej strany. Post hovorkyne vlády priniesol do môjho života totálnu zmenu. Hoci to bola rehoľa, neľutujem, bola to cenná skúsenosť."
Finančne si polepšila?
"To iste nie, skôr naopak. Možnosť pracovať pre šéfa administratívy nie je ponuka, ktorú človek prijíma pre peniaze."
Zmenila vzťah k novinárom?
"V zásade nie, možno iba v čase hovorcovstva si pár ľudí vybudovalo ku mne väčší odstup - a ja som prišla o časť naivity."
Boli novinárske skúsenosti výhodou?
"Za výhodu považujem najmä skutočnosť, že sme prišli po Mečiarovej vláde, ktorej komunikácia s médiami nebola vôbec ideálna. Ako bývalá novinárka som vedela, čo novinári potrebujú. Nezáživné vyhlásenia som sa učila transformovať tak, aby boli zaujímavé - a to bola často časovo náročná fuška."
Negatívum v pozícii novinárky
"Nepríjemne som sa cítila, keď som mala ako novinárka za Mečiarovej vlády naháňať s kameramanom koaličných poslancov po parlamentných schodoch. V tejto pozícii som často premýšľala, či je tento spôsob komunikácie s politikmi primeraný demokratickej spoločnosti a tiež som cítila, že to nie je to, čo chcem robiť ja."
Kristína Félová (27): Práca hovorcu je adrenalín
S ekonomickou žurnalistikou začínala v tlačovej agentúre SITA, kde neskôr tri roky pôsobila ako vedúca ekonomická redaktorka. V roku 2000 prijala ponuku rádia Twist, v ktorom dva roky pracovala ako jediná ekonomická reportérka. Krátko pôsobila na poste vedúcej ekonomickej redakcie v spravodajstve STV. Od novembra 2003 je hovorkyňou spoločnosti Slovnaft, a. s.
Prečo odišla z médií?
"Počas študijného pobytu vo Veľkej Británii som sa rozhodla, že po 6 rokoch práce v médiách chcem vyskúšať niečo iné."
Finančne si polepšila?
"Podmienky sú rozdielne. Moje kvality si cení aj môj súčasný zamestnávateľ."
Zásady hovorca vs. novinár:
"Dôležité je, aby hovorca zostal nad vecou. Mal by nájsť zlatú strednú cestu. Balansovať medzi očakávaniami novinárov a požiadavkami inštitúcie, ktorú zastupuje bez toho, aby stratil svoju tvár. Mal by byť komunikátor, marketér a stratég."
Zmenila vzťahy k novinárom?
"Z môjho pohľadu sa nezmenil a dúfam, že oni to vnímajú podobne."
Ako sa vzdávala nestrannosti?
"Nemyslím si, že by som sa vzdala akejkoľvek nestrannosti. Snažím sa nerobiť nič, čo by sa priečilo môjmu svedomiu."
Negatívum v pozícii novinárky
"Hneď ako som v STV (za Materákovho vedenia) začala pociťovať snahy zo strany niektorých politických strán zasahovať do nezávislosti spravodajstva, rozhodla som sa odísť. Nedalo sa im z mojej vtedajšej pozície čeliť."
Autor: NINA MICHALÍKOVÁ
