Rusko žiada informácie o pláne vojenskej prítomnosti NATO v Pobaltí

MOSKVA 25. marca (SITA/AFP) - Rusko bude žiadať vysvetlenie generálneho tajomníka NATO Jaap de Hoop Scheffera týkajúce sa plánov aliancie rozmiestniť bojové lietadlá v bývalých sovietskych pobaltských republikách. Uviedol to v stredu ruský minister obrany Sergej Ivanov. Ako povedal pre ruskú tlačovú agentúru Interfax, verí, že najvyšší predstaviteľ aliancie bude na blížiacich sa rozhovoroch v Moskve ruskú stranu informovať o plánoch vojenskej prítomnosti NATO v Estónsku, Lotyšsku a Litve.

V Bruseli, hlavnom štábe NATO, významný predstaviteľ odmietol, že by plány týkajúce sa troch pobaltských republík, ktoré oficiálne vstúpia do aliancie 2. apríla, boli pred Moskvou utajené. "Rusko bolo plne informované o zámeroch NATO v tejto oblasti," uviedol pod podmienkou anonymity. Podľa neho Moskva vie o plánoch, ktoré nazval ako "rozmiestnenie nižšej úrovne s cieľom poskytnúť všetkým členom NATO vzdušnú ochranu". Ivanov zopakoval varovanie, že Rusko si vyhradzuje právo prijať odvetné kroky na ochranu svojej bezpečnosti. "Pozorne sledujeme vývoj situácie, a ak tieto kroky budú znamenať porušenie dohody o konvenčných silách v Európe (CFE), budeme mať právo na opatrenia v záujme našej vlastnej bezpečnosti," uviedol.

V roku 1999 podpísalo v Istanbule tridsať krajín, vrátane Spojených štátov a Ruska, obnovenú verziu zmluvy CFE z roku 1990 o obmedzení konvenčných síl v Európe. Cieľom paktu je eliminácia rizika prekvapujúcich útokov. Predstaviteľ NATO v Bruseli uviedol, že bojové lietadlá nebudú znamenať porušenie zmluvy CFE. Predstaviteľ NATO v Moskve, ktorého oslovila tlačová agentúra AFP, potvrdil, že Scheffer má navštíviť Moskvu "v blízkej budúcnosti", ale presný termín zatiaľ nebol určený.

Rusko čoraz viac prejavuje nesúhlas s plánmi NATO poskytnúť ochranný dáždnik trom pobaltským štátom. Dánsko zvažuje vyslanie štyroch stíhačiek F-16 na hliadkovanie v Estónsku, Lotyšsku alebo Litve, uviedol to dánsky vojenský hovorca minulý týždeň. Uvažuje sa tiež o vyslaní mobilnej radarovej stanice a asi sto vojakov do budúcich spojeneckých krajín NATO.

Ivanov vyzval vo februári alianciu, aby nerozmiestňovala nové vojenské zariadenia v Poľsku a Pobaltí, pričom upozornil, že Moskva by v opačnom prípade mohla posilniť svoju vojenskú prítomnosť v ruskej enkláve Kaliningrad, ležiacej medzi Poľskom a pobaltskými štátmi. Rusko pozorne sleduje rozširovanie NATO smerom k svojim hraniciam od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Blok do svojich radov v roku 1999 prijal Českú republiku, Maďarsko a Poľsko. V apríli prijme štyri ďalšie krajiny bývalej Varšavskej zmluvy, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.