Washington 24. marca (TASR) - Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) sa pred útokmi z 11. septembra 2001 domnievala, že nemá oprávnenie zabiť vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina. Uviedla to dnes v predbežnej správe komisia vyšetrujúca atentáty.
CIA bola tiež značne odkázaná na domáce afganské skupiny, pokiaľ išlo o útok na bin Ládina, hoci jej riaditeľ George Tenet predpokladal, že šance na úspech predstavovali len 10-20 percent.
Podľa komisie činitelia na všetkých úrovniach vlád Billa Clintona a Georgea W. Busha spochybňovali účinnosť odovzdania "plnenia cieľov politiky do rúk iných". Z tohto dôvodu sa v správe pýta, prečo táto stratégia ostala z veľkej časti nezmenená po celé obdobie pred 11. septembrom.
Komisia chce počas dvojdňového vypočúvania preskúmať diplomatické, vojenské a spravodajské úsilie pre zastavenie al-Káidy pred útokmi v New Yorku a Washingtone. Závery má zverejniť v lete a pravdepodobne poskytnú republikánom i demokratom argumenty pre ich jesennú kampaň pred novembrovými voľbami prezidenta.
Dnes má pred komisiu predstúpiť okrem iných bývalý protiteroristický poradca oboch vlád Richard Clarke, ktorý v nedávno publikovanej knihe Busha obvinil, že až do dňa útokov ignoroval hrozbu predstavovú al-Káidou.
Clarkove obvinenia v utorok ostro odmietli minister obrany Donald Rumsfeld a šéf diplomacie Colin Powell, podľa ktorých vláda išla ďalej než predošlé obvyklé odvetné údery a vyvíjala stratégiu pre porazenie al-Káidy.
Tenet dnes komisii povedal, že "jasne neexistoval nedostatok pozornosti alebo zamerania sa voči jednej z najväčších hrozieb, akým naša krajina kedy čelila". Po nástupe Bushovej vlády jej činitelia "okamžite pochopili, o čom sme tu hovorili, a bin Ládin a al-Káida sa od začiatku stali bodom programu".
V auguste 2001 poskytla CIA Bushovi vysoko utajované posúdenie toho, či by teroristi mohli zaútočiť na USA. Podľa správy komisie neobsahovalo žiadne "konkrétne, hodnoverné informácie o nejakých hroziacich útokoch v Spojených štátoch".
Biely dom nebol informovaný o vyšetrovaniach, ktoré odhalili, že dvaja agenti al-Káidy - budúci únoscovia lietadiel - sa nachádzali v USA, ani o vyšetrovaní FBI voči Zacariasovi Moussaouimu, jedinej osobe obvinenej v krajine zo spoluúčasti na sprisahaní.
Námestník vedúceho operácií CIA Jim Pavitt podľa správy Busha krátko po zvolení informoval, že bin Ládin je jednou z najvážnejších hrozieb pre krajinu. Spolu s Tenetom tiež uviedol, že jeho zabitie by síce malo účinok na al-Káidu, hrozbu by ale nezastavilo.
CIA neskôr Bielemu domu povedala, že jediným dlhodobým spôsobom vyrovnania sa s hrozbou al-Káidy je neumožniť jej ďalej využívať Afganistan ako útočisko pre vedenie operácií.
Po objavení sa silných náznakov hroziaceho teroristického útoku v júni a júli 2001 niektorých predstaviteľov CIA deprimovalo, keď časť tvorcov politiky tieto spravodajské informácie spochybňovala. Tenet, ktorý denne informoval Busha, však komisii povedal, že v Bielom dome ich naliehavosť pochopili.
Podľa komisie pred 11. septembrom 2001 neurobila žiadna spravodajská služba viac pre útok na al-Káidu, než "deň a noc pracujúca" CIA. Existovali však nejasnosti okolo toho, ako najlepšie realizovať stratégiu proti teroristickej skupine.
Clinton dal CIA viacero nariadení, aby "využila prostredníkov na zajatie alebo útok na bin Ládina a jeho zástupcov pri operáciách, pri ktorých by ich mohli zabiť". Pokyny až na jednu vymedzenú eventualitu hovorili, že ak to bude možné, bin Ládina treba zajať.
Zatiaľ čo Clintonova vláda sa domnievala, že inštrukcie povoľovali CIA zabiť bin Ládina, mnoho predstaviteľov spravodajskej služby - vrátane Teneta - bolo presvedčených, že dostali súhlas len s jeho zadržaním a jedine počas operácie pre jeho zajatie by ho mohli zabiť.
Podľa Clintonovho poradcu pre národnú bezpečnosť Samuela Bergera sa CIA nikdy nesťažovala na obmedzenia zo strany Bieleho domu, dodáva správa. Tenet by sa podľa vlastných slov obrátil na Clintona, ak by si myslel, že pokyny sú nedostačujúce. Dodal však, že CIA nemala "operačné možnosti" zaútočiť na bin Ládina.
