Priština/Belehrad 24. marca (TASR) - V Kosove aj v Srbsku si dnes pripomínajú piate výročie spustenia náletov NATO proti Juhoslávii, ktorými eskalovala kosovská kríza. Výročie 78-dňového bombardovania zatienili minulotýždňové násilnosti, najhoršie od skončenia kosovskej vojny, ktoré si vyžiadali tri desiatky mŕtvych a takmer 900 zranených.
Kosovskí Albánci si výročie bombardovania pripomenuli napriek tomu, že príslušníci alianciou vedenej mierovej jednotky KFOR pokračujú v pátraní po aktéroch protisrbských násilností, ktoré podľa niektorých názorov ohrozili pokroky dosiahnuté v provincii, podľa iných názorov ilustrovali to, že problémy Kosova sa zásadným spôsobom neriešia.
Šéf Misie OSN v Kosove (UNMIK) Harri Holkeri výročie využil na to, aby apeloval na nový začiatok. Vyzval ľudí, aby izolovali tých, čo sa "pokúsili zničiť celú budúcnosť Kosova". "Oni sú zodpovední za vážne zločiny proti ľudskosti," povedal.
Kosovský prezident Ibrahim Rugova vyzval obyvateľov, aby si pripomenuli "jeden z najdôležitejších dátumov histórie Kosova". Rugova pri tejto príležitosti zopakoval požiadavku na nezávislosť, ktorú označil za jediný prostriedok pre zastavenie etnických násilností.
"Cieľom nášho ľudu a všetkých občanov je rýchle a oficiálne uznanie nezávislosti Kosova. Tá prinesie pokoj do tejto časti Európy a sveta," povedal Rugova.
V Prištine sa objavili billboardy s nápisom "Dni nádeje - Nový začiatok". V metropole sa zišlo asi 1000 etnických Albáncov, ktorí sa NATO ďakovali za zastavenie útokov srbských síl. "Kosovčania budú vždy vďační medzinárodnému spoločenstvu a NATO za to, že pomohli oslobodiť Kosovo," povedal na zhromaždení premiér Bajram Rexhepi.
V Belehrade naplánovali spomienkové obrady za asi tisícku obetí bombardovania.
ZABÍJANIE NEUSTÁVA - OBEŤAMI DVAJA POLICAJTI
Napriek výzvam na pokoj v Kosove, neznámi páchatelia v utorok večer - niekoľko hodín po návšteve generálneho tajomníka NATO Jaapa de Hoop Scheffera - prepadli policajnú hliadku v dedine Šakovica, asi 25 kilometrov severne od Prištiny.
Hovorca polície OSN Derek Chappell oznámil, že pri incidente zahynuli policajt z Ghany a miestny policajt. Tlmočník utrpel vážne zranenia. "Je to veľmi veľké miesto činu. Vypálených bolo veľa nábojov," dodal. Na miesto útoku prišli vojaci KFOR a policajné posily. Kosovská polície dnes v oblasti incidentu objavila tretie telo, ktoré zatiaľ neidentifikovali.
Ghanský policajt je druhým príslušníkom policajného zboru OSN, ktorého v Kosove zabili. Prvou obeťou sa v auguste 2003 stal Ind Satiš Menon. V Kosove pôsobí asi 5000 medzinárodných a zhruba rovnaký počet domácich policajtov.
Útok takmer s istotou zvýši už aj tak vysoké napätie po troch dňoch násilností albánskych davov, po ktorých okrem mŕtvych a zranených zostalo 4000 ľudí bez domova. Zničených bolo viac ako 350 srbských domov a 41 pravoslávnych kostolov a kláštorov, čo ostro odsúdilo aj UNESCO, ktoré niektoré zo stredovekých pamiatok zaradilo na zoznam kultúrneho dedičstva.
Zodpovednosť za násilnosti - ktoré prepukli po nepotvrdených správach, že srbskí výrastkovia spôsobili utopenie troch albánskych chlapcov - medzinárodní predstavitelia pripisujú albánskym extrémistom. Medzinárodní predstavitelia tiež ostro kritizovali kosovskoalbánskych lídrov za to, že útoky na Srbov priamo neodsúdili.
Severoatlantická aliancia nálety spustila s deklarovaným cieľom zastaviť brutálne zákroky režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča proti kosovským Albáncom usilujúcim o nezávislosť.
NOVÝ POHĽAD NA KOSOVO
Eskalácia násilností v Kosove podľa belehradského politického analytika Vladimira Goatiho vyhovuje politickým extrémistom v Srbsku. Je logické, že etnické čistky podporia extrémnych nacionalistov, to však v konečnom dôsledku nepredstavuje dlhodobé nebezpečenstvo pre proces demokratizácie v krajine, ktorý sa začal Miloševičovým pádom v októbri 2000.
Goati poznamenal, že udalosti minulého týždňa zmenili spôsob, akým sa medzinárodné spoločenstvo pozeralo na vývoj v Kosove, keďže ide o prvý prípad, keď sú tamojší Albánci považovaní za rozvratnú silu.
SOLANA: SRBI MUSIA ZOSTAŤ V KOSOVE
V reakcii na najnovšiu krízu do Kosova pricestoval vysoký reprezentant EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana, ktorý pred piatimi rokmi - vtedy ako generálny tajomník NATO - vydal príkaz na bombardovanie Juhoslávie.
Solana v meste Kosovo Polje navštívil školu vypálenú pri násilnostiach. Navštíviť chcel aj Srbov, ktorí našli útočisko v jednom z domov, tí mu v tom však zabránili. "Môj dom zhorel a toto nie je môj," povedala Sladjana Deničová. "Prečo prišiel teraz?" dodal Slaviša Kostič.
Solana povedal, že je "zdesený brutalitou" udalostí, zároveň vyzval Srbov, aby zostali v Kosove. "Srbi musia zostať v Kosove, buďte statoční a prekonajte ťažkosti," povedal Solana sprevádzaný šéfom UNMIK Harrim Holkerim.
"Urobili niečo, čo medzinárodné spoločenstvo nemôže a nebude tolerovať," povedal na adresu násilníkov Solana, ktorý v utorok priznal, že srbská komunita nebola v Kosove dostatočne chránená.
Ani tieto slová však neuspokojili Srbov, ktorí Solanu privítali prejavmi hnevu. "Toto je vaša západná politika!" kričal srbský muž ukazujúc na vypálené domy. "Pozrite, čo ste urobili. Stalo sa to pod vašou ochranou," dodala žena s dieťaťom v náručí.
KOŠTUNICA: KOSOVO TREBA DECENTRALIZOVAŤ
Srbský premiér Vojislav Koštunica kritizoval misiu OSN a NATO, ktoré podľa neho nesú "určitú zodpovednosť" za to, že násilnostiam nezabránili.
Koštunica riešenie postavenia kosovských Srbov vidí v decentralizácii provincie. Po návrate z utorkovej návštevy v Bruseli a Paríži vyhlásil, že administratívna štruktúra Kosova sa musí zmeniť, aby sa zaistila bezpečnosť nealbánskeho obyvateľstva.
Koštunica, ktorý na začiatku marca po nástupe do úradu prišiel s myšlienkou "kantonizácie" Kosova, oznámil, že predsedovi Európskej komisie Romanovi Prodimu povedal, že administratívu provincie treba decentralizovať. "Nezáleží na tom, ako sa to nazve, dôležité je, aby išlo o decentralizáciu," povedal srbský premiér.
Rozsah násilností pripomenul hĺbku nenávisti medzi kosovskými Albáncami, ktorí si želajú nezávislosť, a Srbmi, ktorí chcú zostať súčasťou Srbska a Čiernej Hory (SČH) - voľnej únie, na ktorú sa Juhoslávia transformovala vo februári 2003.
VELITEĽ KFOR: PREPÁČTE
Násilnosti vyvolali aj otázky, prečo NATO im nebolo schopné zabrániť, alebo ich rýchlo zastaviť. Prítomnosť takmer 20.000 vojakov KFOR bola do minulého týždňa považovaná za dostatočnú odstrašujúcu silu proti významným násilnostiam.
Veliteľ KFOR v centrálnej časti Kosova sa ospravedlnil za to, že mierová jednotka nebola schopná anticipovať potenciál pre problémy.
"Dobre sme tomu neporozumeli. Za to sa veľmi ospravedlňujem," povedal švédsky brigádny generál Anders Brännström na stretnutí s lídrami srbských komunít z okolia Prištiny.
Násilnosti tiež zvýšili tlak na približne 100.000 kosovských Srbov, ktorí v provincii zostali aj po stiahnutí jednotiek Belehradu. Po vojne z provincie odišlo asi 200.000 Srbov. V obavách z nových útokov chcú teraz odísť mnohí z tých, čo v Kosove zostali. Srbskí lídri si však želajú, aby zostali a aby si Belehrad mohol uplatňovať územné nároky na Kosovo.
Kosovo právne stále zostáva súčasťou Srbska a Čiernej Hory, od júna 1990 je spravované OSN. Udalosti z minulého týždňa okrem iného upriamili pozornosť aj na neriešenú otázku konečného štatútu Kosova. Medzinárodné spoločenstvo jej otvorenie podmienilo splnením demokratických štandardov v provincii s tým, že k začiatku rokovaní by mohlo dôjsť v roku 2005. Podľa bývalého balkánskeho emisára USA Richarda Holbrooka násilnosti vyvolalo práve odkladanie riešenia otázky štatútu.
2 4 12 7 20 ari juh
