Egyptský prezident Anvar Sadat, predstaviteľ najväčšej a najvýznamnejšej arabskej krajiny, ktorá bola dovtedy zaprisahaným nepriateľom Izraela, priletel prekvapujúco do Jeruzalema 19. novembra 1977 a vystúpil s prejavom v Knesete (parlament).
Následne sa začali medzi Izraelom a Egyptom náročné rokovania sprostredkované vtedajším americkým prezidentom Jimmym Carterom, ktoré korunovala dohoda z Camp Davidu. Dokument slávnostne podpísali Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin 26. marca 1979 vo Washingtone.
Sadat a Begin dostali za svoju odvahu spoločne Nobelovu cenu mieru.
Najvýznamnejšími pasážami dohody bolo konštatovanie že "mier vyžaduje rešpektovanie suverenity, územnej integrity a politickej nezávislosti všetkých štátov v oblasti ako aj ich právo žiť v mieri v zabezpečených a uznaných hraniciach bez ohrozovania, či použitia násilia a ďalej, že mierová dohoda musí uznať legitímne právo palestínskeho národa a jeho oprávnené požiadavky".
Izrael sa dohodou zaviazal vrátiť Egyptu pod medzinárodnou kontrolou územia obsadené v Jomkipurskej vojne v októbri 1973.
Židovský štát splnil prvú časť mierovej dohody s Egyptom a vrátil mu Sinajský polostrov. Druhá časť dohody o spravodlivom riešení palestínskej otázky však ani po 25 rokoch splnená nebola. Práve Palestínčania ako aj Sýria, Líbya, Alžírsko a ďalšie arabské štáty dohodu z Camp Davidu odmietli.
Mierová zmluva s Izraelom mala pre egyptského prezidenta Sadata smutné osobné dôsledky. Extrémisti sa nikdy nezmierili s jeho uznaním Izraela a 6. októbra 1981 počas vojenskej prehliadky egyptského tvorcu mieru s Izraelom zastrelili. Egyptský prezident sa tak ani nedožil stiahnutia izraelských vojsk zo Sinaja.
