Bratislava 19. marca (TASR) - Víziu spoločnej budúcnosti Gruzínska, Azerbajdžanu a Arménska v rámci rozšírenej Európskej únie (EÚ) vyjadrili dnes predstavitelia týchto troch kaukazských krajín počas dnešnej bratislavskej konferencie Rozšírená Európa: Nová agenda.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa vo vystúpení však nevyhol problému Náhorného Karabachu a označil Arménov za okupantov 20 percent azerbajdžanského územia. "Chceme to riešiť mierovo, ale aj trpezlivosť Azerbajdžancov je ohraničená. Chceme obnoviť našu územnú integritu," povedal. Problém Karabachu považuje Alijev za hrozbu pre stabilitu krajiny i celého regiónu, pričom vyzval medzinárodné spoločenstvo na väčšiu angažovanosť pri jeho riešení.
Šéf arménskej diplomacie Vartan Oskanian odmietol, že by Arménsko bolo v konflikte agresorom. "Musíte prekonať takéto myslenie, nie ste obeťou," povedal v reakcii. Zdôraznil, že Arménsku ide len o uznanie práva obyvateľov Náhorného Karabachu na sebaurčenie.
Spoločný cieľ troch krajín južného Kaukazu vstúpiť do EÚ deklaroval gruzínsky prezident Michail Saakašvili. Vyzval úniu, aby nezatvárala pri rozširovaní dvere. Nadchádzajúci vstup stredo a východoeurópskych krajín do NATO a EÚ je podľa neho príkladom i pre kaukazský región.
Bulharský minister zahraničných vecí Solomon Passy, ktorý bol na južnom Kaukaze šéfom misie OBSE, zdôraznil, že tieto štáty potrebujú jasnú perspektívu smerom k EÚ a NATO, a to "či už o päť, desať alebo pätnásť rokov". Dodá to podľa neho motiváciu na presadzovanie reforiem tak, ako sa to stalo v prípade vstupujúcich krajín strednej a východnej Európy.
Diskusia odznela v rámci panelu Susedské vzťahy v regiónoch Čierneho mora a Kaukazu.
