Londýn 19. marca (TASR) - Kosovo vo štvrtok zažilo najhorší deň od konca vojny v roku 1999, konštatuje zhodne dnešná európska tlač v súvislosti s novou vlnou násilností v tejto provincii Srbska a Čiernej Hory.
"Výbuch násilia v Kosove je pripomienkou, že urovnanie najťažšieho etnického konfliktu na Balkáne je rovnako vzdialené, ako pred piatimi rokmi," píšu londýnske Times, podľa ktorých sa síce Albánci a Srbi nenávidia, majú rôzne záujmy, Kosovo ovládajú zločinecké bandy, ale hlavným kameňom úrazu zostáva nevyriešený štatút provincie. Irak odviedol pozornosť od Balkánu, ale kým sa nevyrieši otázka štátoprávneho usporiadania v Kosove, násilnosti budú zrejme pokračovať.
Guardian pripomína, že Albánci ako väčšinové obyvateľstvo žiadajú okamžitú nezávislosť Kosova. No čím viac srbských domov zapália, tým menšia je pravdepodobnosť, že ju získajú. Kosovskí Albánci si sami podrezávajú konár, na ktorom sedia a nakoniec sa môže stať, že v roku 2006, kedy sa majú začať rozhovory o budúcom usporiadaní Kosova, sa na nich nebude veľmi brať ohľad. Uzmierenie je na míle vzdialené a medzi Albáncami a Srbmi prakticky neexistuje dialóg. Obe komunity žijú v rozdelení, ktoré pripomína apartheid.
Srbsko tiež nie je bez viny a opäť mieri k medzinárodnej izolácii. Premiér Vojislav Koštunica, podporovaný socialistami bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča, totiž volá po rozdelení Kosova.
Podľa Independentu v Kosove treba dosiahnuť poriadok aj kvôli medzinárodným súvislostiam. Relatívny mier, ktorý zavládol na území bývalej Juhoslávie po kosovskom konflikte, slúžil ako model fungovania mierových síl a budovania národa v situácii, keď je medzinárodná vôľa dostatočne silná. Keby sa teraz juhoslovanský príklad otriasol v základoch, Afganistan a Irak by mohli stratiť nádej.
Francúzsky denník Le Monde sa však domnieva, že v Kosove sa vlastne nikto z vojny nepoučil a všetka snaha na pokojné spolužitie môže začať odznova, pretože nenávisť sa nepodarilo ani v najmenšom eliminovať a pretrváva. Podľa týchto novín za dnešnú situáciu môže z veľkej časti medzinárodné spoločenstvo, ktoré len vyčkávalo v nádeji, že etnické napätie medzi oboma komunitami sa len tak stratí. Politické riešenie situácie v provincii sa nepohne z miesta, kým nezačnú rokovania o štatúte Kosova.
"Na žiadne krivdy nezabudli," konštatuje o srbsko-albánskych dlhoch z minulosti švajčiarsky denník Tribune de Geneve.
Len prítomnosť 17.000 vojakov NATO až doteraz bránila prudším výbuchom etnického násilia v Kosove a svet sa mylne domnieval, že napätie medzi oboma komunitami povoľuje a staré rany sa zaceľujú. Najnovšia vlna násilia však spochybňuje reálnosť očakávaní medzinárodného spoločenstva.
"Môže Európa vôbec ešte dúfať v mnohonárodné Kosovo, aj keby jeho existenciu podmieňovalo dlhodobé rozmiestnenie cudzích vojakov?, pýta sa na záver Tribune de Geneve.
