Moskva 11. októbra (TASR) - S tvrdou kritikou ruskej vlády, ktorá sa vôbec nezaujíma o osudy ruských spoluobčanov v zahraničí, dnes v Moskve na Kongrese spoluobčanov vystúpil predseda ruských nacionalistov Vladimir Žirinovskij.
Kongres krátko po otvorení potvrdil zásadné rozchádzanie sa zámerov jednotlivých skupín. Kým predstavitelia vlády a prezident Vladimir Putin upozorňovali na problémy ruských spoluobčanov v Pobaltí a v ďalších postsovietskych krajinách, šéf ruských nacionalistov obviňoval vládu z nečinnosti a potomkovia tzv. bielych emigrantov v dôsledku príchodu boľševikov k moci v roku 1917 pripomenuli Moskve svoje majetkové nároky.
Podľa jedného z najváženejších účastníkov kongresu z rodu Šeremetievových - Xénie Šeremetievovej-Jusupovovej - Rusko by malo obdobne ako pobaltské štáty schváliť zákon o reštitúciách, vrátiť emigrantom zoštátnený majetok a tým sa konečne vysporiadať s dôsledkami komunistickej diktatúry.
Pred vyše 600 delegátmi zo 47 krajín sveta a v prítomnosti ruského prezidenta Vladimira Putina si predseda Liberálnodemokratickej strany Ruska Vladimir Žirinovskij sám vzal slovo a podrobil vládny kabinet nemilosrdnej kritike. Namiesto intenzívneho záujmu vládnych úradníkov o osudy ruskej národnostnej menšiny v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov a v Pobaltí, zo strany vlády je zrejmé "mlčanie a opäť len mlčanie".
Žirinovského prejav viedol organizátorov k vynútenej prestávke, počas ktorej prezident kongres opustil. Neskôr chcel šéf ruských nacionalistov v prejave pokračovať, ale usporiadatelia mu vypli mikrofón. Na to Žirinovskij reagoval odchodom z rokovacej sály.
Kritika z úst šéfa ruských nacionalistov sa čiastočne zhodovala s výhradami prezidenta Putina na adresu vlády, ktorá neposkytuje Rusom v zahraničí efektívnu pomoc a podporu. Vina je podľa Putina na strane byrokratov a osobne nezainteresovaných úradníkov. Vladimir Putin sa vyslovil hlavne za podporu ruských menšín v krajinách SNŠ a v Pobaltí, problematike reštitúcií majetku ruských emigrantov sa však prezident vyhol.
Ruskí občania v zahraničí musia mať podľa Putina rovnaké práva ako väčšinové obyvateľstvo. V prípade rozhodnutia vrátiť sa do vlasti má štát ponúknuť týmto spoluobčanom pomocnú ruku. "Nič nám nezabráni cítiť sa a napokon sa aj stať jediným národom," vyhlásil prezident Ruska.
Kým ruská emigrácia z rôznych vĺn 20. storočia si na Západe našla svoje miesto a vybudovala zázemie, ruskí občania, ktorí sa po rozpade Sovietskeho zväzu ocitli za hranicami Ruska, čelia jazykovým, kultúrnym a existenčným problémom. Moskva často upozorňuje na údajné porušovanie občianskych práv ruskej menšiny v Lotyšsku a v Estónsku. Oveľa vážnejšie sú ale existenčné problémy ruskej menšiny v ázijských štátoch SNŠ, kde v dôsledku nízkej životnej úrovne nie sú zdroje na udržiavanie jazyka a kultúry.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
