Vážne varovanie prišlo z Madridu - v terorizmom ohrozenej Európe o politickej scéne rozhodli v poslednej chvíli extrémisti. Mnohé sa zmeníVojna v Iraku nie je bezprostrednou príčinou prehry španielskeho premiéra Aznara. Je to kombinácia šokujúcich udalostí, ktoré sa v Madride stali za necelé štyri dni. Predvolebné prieskumy jeho strane na nedeľu predpovedali víťazstvo, špekulovalo sa len o tom, či bude mať v parlamente väčšinu.
Možno ani samotná štvrtková hrôza v Madride by Aznarovu stranu neodrovnala. Násilie a teror patria k španielskym dejinám a ľudia sa s nimi museli naučiť žiť, hoci na to, čo sa stalo na madridskej stanici, sa zvyknúť nedá nikdy.
Aznarovo váhanie
Pozorovatelia sa zhodujú, že rozhodol postoj vlády a jej premiéra po výbuchoch. Napriek pribúdajúcim indíciám, že za útokom zrejme stojí teroristická sieť al-Káida, vláda trvala na svojej verzii. Obviňovala baskických teroristov z hnutia ETA z politického kalkulu: ak by vraždila ETA, voliči by podporili tvrdý kurz doterajšej vlády. Ak by to bola al-Káida a pomsta za angažovanosť v Iraku, potom budú v kurze socialisti, ktorí španielsku zahraničnú politiku kritizovali. "Útoky mali obrovský vplyv, hlavne otázka, kto za nimi stojí," povedal podľa ČTK rektor madridskej univerzity Carlos Berzosa.
Mnohí Španieli tak mali tesne pred voľbami pocit, že proti nim stoja teroristi i vlastná vláda, ktorá nemá záujem zistiť pravdu. Vysoká volebná účasť ukazuje, že pocit krivdy zmobilizoval aj apatických voličov, ktorí volili proti terajšej vláde.
Aznar nemal dostatok času a zrejme ani odvahy, aby ľudí presvedčil, že teroristi nepotrebujú dôvod, aby vraždili. Väčšina útokov prisudzovaných al-Káide bola spáchaná pred minuloročnou okupáciou Iraku, pripomenul podľa denníka Financial Times britský minister zahraničných vecí Jack Straw. Veď 11. september predchádzal Iraku, a nie naopak. Bol to útok na demokraciu ako takú.
Proti vojne v Iraku bolo 90 percent Španielov. V minuloročných májových miestnych a regionálnych voľbách to výsledok príliš neovplyvnilo. Aznarova Ľudová strana vtedy zvíťazila v deviatich z 13 oblastí a v miestnych voľbách prehrala len tesne.
Zmena kurzu
Po nedeľňajšom zemetrasení sa zmení španielska zahraničná politika a otrasy pocítia politici aj v iných štátoch. Budúci premiér Zapatero naznačil významné pohyby v dvoch smeroch: Irak a euroústava.
Nová španielska vláda je pripravená stiahnuť svojich 1500 vojakov z Iraku, ak do konca júna Američania neodovzdajú moc do rúk irackej dočasnej vlády, odkázal Zapatera Bushovi a Blairovi. To oslabuje koalíciu a komplikuje predvolebnú situáciu americkému prezidentovi.
Pre španielsky rozhlas zasa Zapatera uviedol, že chce "čo najviac urýchliť prijatie európskej ústavy". Poľsko by tak v boji o vplyv v rozšírenej únii mohlo ostať osamotené.
Skúška pre amerických spojencov
Výsledky španielskych volieb budú skúškou pre všetky štáty, ktoré vyhlásili terorizmu vojnu. Väčšina z nich už sprísnila bezpečnostné opatrenia. Tlak verejnosti bude narastať.
Bude veľmi dôležité, ako jednotlivé štáty prehodnotia svoje postoje. Skutočnosť, že teroristi spolu určovali výsledok parlamentných volieb, je veľmi vážnym varovaním pre všetkých. A nie je dôležité, či to boli Baskovia, alebo ládinovci.
José Luis Rodríguez Zapatero (44)
- pochádza z advokátskej rodiny, sám právo vyštudoval,
- fascinovaný Gonzálezom vstúpil do strany ako 18-ročný,
- od roku 2000 je šéfom socialistov (PSOE) a snaží sa pozdvihnúť stranu zdecimovanú obdobím korupcie počas 14-ročnej Gonzálezovej vlády,
- ženatý, dve dcéry, miluje futbal, cyklistiku a jogging, nepije alkohol.
