Madrid 12. marca (TASR) - "Aké ľahké je zabiť ľudí ráno na ceste do práce," cituje dnes barcelonský denník La Vanguardia jedného zo svedkov štvrtkových atentátov v Madride.
Švajčiarske noviny Tribune de Geneve uverejňujú slová zdravotnej sestry: "Čo ma zaskočilo najviac, boli mobilné telefóny mŕtvych, ktoré neprestali vyzváňať."
Madridský El Mundo v úvodníku pod titulkom Náš 11 september píše: "Vo štvrtok sa z Madridu stal Manhattan. Rovnaké tváre plné úzkosti, rovnaká spontánna solidarita, rovnaký nechápavý výraz v očiach ľudí z mesta zničeného nešťastím."
El Mundo si všíma aj neistotu úradov: Vláda nevylučuje možnosť, že za masakrom stojí arabská skupina... Ráno minister vnútra Angel Acebes vyhlásil, že "nemá najmenšie pochybnosti" o zodpovednosti baskickej separatistickej organizácie ETA, ale už o niekoľko hodín neskôr oznámil, že prikázal bezpečnostným silám, aby svoje vyšetrovanie zamerali aj iným smerom.
El País sa prikláňa k názoru, že útoky má na svedomí ETA. Ak ETA útoky skutočne spáchala, potom "sme svedkami radikálnej zmeny stratégie organizácie, ktorú mnohí Španieli považujú za takmer zaniknutú".
Parížsky Libération sa zdráha ukázať priamo na ETA: "Mohutnosť madridského útoku sa skôr podobá tým, ktoré má na svedomí al-Káida, než metódam baskických separatistov."
Nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung tiež vidí súvislosť medzi atentátmi v Madride a 11. septembrom 2001 v USA a konštatuje, že 11. marec sa v Španielsku priradí k americkému 11. septembru do análov teroristických hrôz.
Mníchovský Süddeutsche Zeitung upozorňuje, že k útokom došlo v čase, keď španielske úrady podľa všetkého zaznamenali isté úspechy v boji proti členom ETA. To by ale vraj mohol byť presne ten dôvod, prečo Madrid zažil takú skazu - znamenalo by to prejav vzdoru ETA, pokus o demonštráciu sily. Útoky ale pritom mohla spáchať "nová generácia neskúsených a ešte nehumánnejších aktivistov ETA", domnieva sa denník.
Podľa novín Frankfurter Rundschau útoky vyvolali v krajine väčší pocit národnej pospolitosti. Ľudia v Španielsku sa zomkli tak, ako málokedy v histórii krajiny poznamenanej občianskou vojnou, diktatúrou a nacionalistickými revoltami.
Rakúsky Der Standard špekuluje, ako dlho to vydrží. A varuje, že kvôli zvýšenej potrebe pocitu bezpečnosti môže vláda zájsť ďalej, než by bolo vhodné. "Ak bude volanie po prísnych metódach policajného štátu príliš hlasné, môžu sa znova otvoriť doposiaľ nezacelené rany z éry diktátora Franka," dodáva na záver.
