Túto domnienku vyslovil Lonnie Thompson z Ohio State University na kongrese Americkej spoločnosti na podporu vedy (AAAS), ktorý sa tento týždeň konal v San Franciscu.
Thompson zhotovil letecké fotografie masívu, nachádzajúceho sa na území Tanzánie, a porovnal ich s kartografickými nákresmi z predchádzajúcich sto rokov. Z tohto porovnania mu vyšlo, že od roku 1912 sa roztopilo 82 percent ľadu na vrchole Kilimandžára. Len v uplynulých dvoch desaťročiach ubudlo 33 percent trvalých snehových a ľadových polí.
Topenie snehovej čiapočky Kilimandžára môže mať podľa Thompsona nepriaznivý dopad na miestne zásobovanie vodou, poľnohospodárstvo, získavanie energie z vody a tiež na turistiku. "Kilimandžáro zaobstaráva Tanzánii najviac devíz. Na snehom pokrytý vrchol hory južne od rovníka sa príde ročne pozrieť 20.000 turistov. Existuje reálna šanca, že celá snehová pokrývka zmizne do roku 2015," varuje Thompson, ktorý sa už viac ako 20 rokov venuje skúmaniu tropických ľadových polí.
Podobná situácia ako na Kilimandžáre je bohužiaľ aj v iných častiach sveta. Snehová pokrývka sa stenčuje na vrcholoch peruánskych Ánd, čoraz rýchlejšie ubúda aj z najväčšieho vnútorného juhoamerického ľadovca Qori Kalis v Peru.
"Ľadovce sú ako prirodzené hrádze. Počas vlhkého obdobia zhromažďujú sneh, v druhej polovici roka sa topia a zásobujú vodou rieky," hovorí Thompson. Roztopenie ľadovcov by preto malo pre životné prostredie nedozerné následky.
