Náraz takéhoto nebeského telesa pred asi 251 miliónmi rokov takmer vymazal život z povrchu zemského. V najnovšom čísle amerického časopisu Science to píšu vedci z Washingtonovej univerzity v Seattle.
Pri skúmaní chemického zloženia hornín v Číne a Japonsku prišli vedci k záveru, že katastrofu nevídaných rozmerov musel spôsobiť meteorit s priemerom päť až 11 kilometrov. Po jeho dopade v krátkom čase vyhynulo asi 90 percent všetkých živých foriem vo vode a 70 percent na súši. Táto udalosť sa stala v prechodnom období medzi permom a triasom, najmladším útvarom prvohôr a najstarším útvarom druhohôr.
Dopad komét alebo asteroidov na Zem má naozaj zničujúce účinky. Vyvolá totiž extrémne horúce vlny plynov, ktoré v okruhu stoviek kilometrov zničia všetko živé. K nim sa pridajú obrovské záplavové vlny a milióny ton prachu a vodnej pary, ktoré vystúpia do atmosféry a na dlhé mesiace zatienia Slnko, takže na Zemi sa veľmi ochladí.
Pozostatkom po dopade meteoritu sú tzv. buckyballs, uviedla Luann Beckerová, geochemička Washingtonovej univerzity. Sú to útvary s veľkosťou volejbalovej lopty tvorené uhlíkom, v ktorých sa našiel uväznený izotop hélia. O tomto izotope vedci tvrdia, že nepochádza zo Zeme.
V perme sa súš a voda hemžili živými organizmami. Existovali plazy, predchodcovia dinosaurov a v moriach žili žraloky a trilobity. Zem bola porastená bujnou vegetáciou. Vyhynutie týchto živočíchov znamenalo koniec permu a nástup triasu, v ktorom prišli dinosaury.
Aj ich koniec však prišiel z neba. Podľa rozšírenej mienky vedcov ich pred 65 miliónmi rokov zahubil dopad asteroidu s priemerom asi desať kilometrov. "Obidva dopady sú obalmi knihy o dejinách dinosaurov," povedal profesor Rochesterskej univerzity Robert Poreda. Prvý dopad uviedol éru jašterov, druhý ich vyhubil.
Obidve udalosti sa napriek tomu od seba odlišujú. V momente prvého dopadu na rozhraní permu a triasu tvorili všetky súčasné kontinenty jedinú masu. Na konci éry jašterov sa táto masa rozpadla a niektoré kontinenty sa začali od seba vzďaľovať. Okrem toho tento druhý dopad zanechal v oblasti mexického polostrova Yucatán obrovský kráter. Miesto prvého dopadu zatiaľ vedci nepoznajú.
