Viedeň 10. marca (TASR) - Slovenská ústava zakazuje cenzúru a ochraňuje slobodu prejavu, čo v praxi masmédiá všeobecne využívajú. Médiá sú naďalej zraniteľné voči politickým vplyvom, no všeobecná situácia je slobodnejšia než v susednej Českej republike. Píše sa to vo výročnej správe Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) o slobode tlače za rok 2003, zverejnenej na internete.
Hlavným problémom masmédií v SR je nedostatok kvalifikovanej žurnalistiky. S podobným problémom bojujú aj ďalšie novovzniknuté európske krajiny, kde sa senzáciechtivým médiám dostáva od obyvateľstva najviac pozornosti, a tým aj najviac peňazí. Kvalitná žurnalistika je drahá a tým pádom aj zriedkavá.
Väčšina mediálnej pozornosti sa sústreďuje skôr na politiku než na ekonomiku a verejné záležitosti. Na októbrovom stretnutí s istým slovenským novinárom sa IPI dozvedela, že vzdelávanie novinárov je nedostatočne financované a učitelia sú zle platení. Mnohí novinári nie sú si vedomí toho, čo cenzúra skutočne znamená, a domnievajú sa, že ak im vydavateľ odmietne vydať článok pre nedostatok faktov, rovná sa to cenzúre.
Slovenská vláda 10. apríla jednohlasne schválila prístupovú zmluvu, ktorá poskytuje právnu základňu pre vstup do EÚ, a načrtáva práva a povinnosti každého členského štátu i celého bloku. Dňa 1. septembra bolo dekriminalizované hanobenie a urážka na cti, čo znižuje ochranu politikov pred kritickými správami v médiách.
V lete zažilo Slovensko aféru ilegálneho odpočúvania telefónov v redakcii SME - jedného z najčítanejších denníkov v SR. Vtedajší vojenský prokurátor Dobroslav Trnka oficiálne 11. júla oznámil, že redakcia SME bola telefonicky odpočúvaná. Na ministerstve vnútra boli objavené ilegálne nahrávky z odpočúvacích systémov Slovenskej informačnej služby (SIS). Vyšetrovatelia zistili, že v systéme SIS bolo ilegálne nahraté telefónne číslo SME bez súhlasu sudcu.
O tri dni nato IPI napísala prezidentovi Rudolfovi Schusterovi, premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi, aby vyjadrila svoje znepokojenie a pripomenula, že nahrávanie telefónov bez súdneho príkazu predstavuje nezákonné obťažovanie médií a je mimosúdnym aktom, ktorý porušuje Článok 8 Európskej konvencie o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Napriek tomu odpočúvací škandál pokračoval po celý rok. Odpočúvanie svojho aparátu ohlásil šéf koaličnej Aliancie nového občana (ANO) Pavol Rusko a minister vnútra Vladimír Palko podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Denník SME, televízna stanica JOJ a niektorí poslanci dostali prepisy niekoľkých telefonátov, ktoré súviseli s prominentným podnikateľom Jánom Badžgoňom.
Šéf SIS Vladimír Mitro 11. marca rezignoval s tým, že opúšťa úrad v deň, keď ide vládna koalícia rokovať o návrhu na jeho odvolanie. Návrh na odvolanie Mitra podal šéf KDH Pavol Hrušovský po tom, ako do čela kontrarozviedky SIS vymenoval Petra Tótha. Proti Tóthovi, ktorý pracoval pre SME a Národnú obrodu a údajne podal v januári anonymné trestné oznámenie na Palka, že zatajoval Ruskovo odpočúvanie, sa začalo trestné stíhanie. Súd v Bratislave však nariadil jeho ukončenie.
V auguste vláda SR požiadala české úrady o vyšetrovanie českého novinára Jiřího Komínka, ktorý napísal sériu článkov do britského Janes Intelligence Digest, v ktorých tvrdil, že SIS spolupracuje s tajnými službami z Ruska a ďalších štátov bývalého komunistického bloku, zamestnáva bývalých príslušníkov komunistickej štátnej bezpečnosti a angažuje sa na obchode so zbraňami.
V septembri slovenské médiá informovali o zjavnej nevraživosti novinárov voči rímskokatolíckej cirkvi pred návštevou pápeža Jána Pavla II. Novinári v SR si vzali na mušku najmä vysoký rozpočet návštevy (80 mil. Sk), hoci Konferencia biskupov Slovenska sa hájila tým, že vzhľadom na zlepšenie obrazu Slovenska v zahraničí je akákoľvek cena pápežovej návštevy nevyčísliteľná.
V októbri súd v Bratislave rozhodol, že týždenník Domino Fórum sa previnil vo veci hanobenia bývalého šéfa rozviedky Ivana Lexu, keď ho označil za "najznámejšieho darebáka" na Slovensku, a vyrúbil mu pokutu vo výške jedného milióna Sk. Hoci šéfredaktori niekoľkých významných českých i slovenských masmédií sa proti rozhodnutiu súdu verejne ohradili a žiadali jeho zvrátenie, Lexa vyhral v auguste podobný spor s denníkom Hospodárske noviny.
Minister vnútra Palko v priamom prenose diskusnej relácie "Na telo" v televízii Markíza vyhlásil, že jej reportéri podporujú mafiu, a televíznu stanicu obvinil z účasti na kampani s cieľom zdiskreditovať štátne orgány. Televízia Markíza označila Palkove slová za nekorektné a neprimerané a mnohí z jej novinárov podali na ministra sťažnosť.
V angličtine vychádzajúci The Slovak Spectator informoval, že osobný konflikt medzi Palkom a Ruskom, šéfom koaličnej ANO a zakladateľom Markízy, je verejným tajomstvom a vie o ňom väčšina obyvateľov SR. Rusko svojho času obvinil KDH, ktorého členom je Palko, zo zneužívania polície na politické ciele. Proti Markíze však neboli podniknuté už žiadne ďalšie kroky.
Podľa novej správy Európskeho novinárskeho centra (EJC) so sídlom v Holandsku sú riadiace orgány mnohých televíznych a rozhlasových staníc v SR stále podriadené politickej kontrole, pretože členovia rád sú predovšetkým členmi politických strán, takže nie sú v skutočnosti nezávislí.
