Bejrút 9. marca (TASR) - Pred vypuknutím vojny v Perzskom zálive (1991) bol Irak len tri roky od vyrobenia jadrovej bomby. Prezradil to dnes v Bejrúte iracký vedec číslo dva, ktorý sa angažoval na tajnom jadrovom programe Saddáma Husajna.
Numan Saad Iddín al-Nuajmí, bývalý generálny riaditeľ irackého jadrového programu, uviedol, že Iračania boli schopní pred zastavením programu vyrobiť menej než jeden kilogram vysoko obohateného uránu. Odhaduje sa, že na výrobu jadrovej bomby by bolo potrebných najmenej desať kg uránovej substancie.
"Výroba adekvátneho množstva by si bola vyžadovala ešte aspoň dva roky, za normálnych okolností. Zakomponovanie tejto substancie do zbrane by trvalo ďalší rok," uviedol al-Nuajmí na okraj bejrútskej schôdzky, ktorá sa zaoberá dôsledkami irackej invázie.
Al-Nuajmí, ktorý odišiel do penzie koncom 90. rokov, pripustil, že iní vedci môžu mať odlišný pohľad na to, ako blízko bol vtedajší iracký prezident k výrobe jadrovej bomby.
"Ostatní môžu byť optimistickejší alebo pesimistickejší, no podľa môjho osobného odhadu sme boli od výroby jadrovej bomby dva až tri roky, ak by všetko išlo v súlade s požadovanou úrovňou a rýchlosťou," uviedol al-Nuajmí.
Po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 bola väčšina irackých jadrových zariadení zničená a vedci, technici, inžinieri a vývojári angažovaní na jadrovom programe sa po vojne rozpŕchli. Program bol na Husajnov príkaz zrušený a Irak musel vpustiť na svoje územie expertné zbrojných inšpektorov OSN.
Al-Nuajmí spolu s Džafarom Zía Džafarom - otcom irackého jadrového programu - zhodne vyhlásili, že po vojne v zálive Irak svoj program jadrových zbraní už nikdy neobnovil.
