Brusel 8. marca (TASR) Európsky komisár Frits Bolkestein sa vyslovil proti prijatiu Turecka do EÚ. Táto krajina by podľa neho mala ostať mimo a tvoriť tak akúsi nárazníkovú zónu medzi úniou a štátmi ako Sýria, Irak a Irán.
Bolkestein to píše vo svojej novej knihe Limity Európy, ktorá vyjde v stredu. O jeho názoroch dnes informoval britský denník Financial Times, Bolkesteinov hovorca však vzápätí poprel, že toto je komisárovo stanovisko.
"O 10-15 rokov bude turecká populácia najväčšia v EÚ. To by malo výrazný dopad na Európsku radu i Európsky parlament. Turecko bude tiež jedným z najchudobnejších štátov. V minulosti únia veľakrát urobila chybu tým, že priskoro sľúbila príliš veľa. Ak bude Turecko prijaté za člena, potom musíme prijať tiež Ukrajinu, Bielorusko a Moldavsko. Na konci tejto cesty je únia, ktorá nebude ničím viac, ako oslavovanou colnou úniou," píše sa v spornej časti knihy, ktorej kópiu má TASR k dispozícii.
Podľa Bolkesteina je preto logické geografické ohraničenie EÚ. Na juhu tvorí prirodzenú hranicu Stredozemné more, na východe treba "nárazníkovú zónu" medzi EÚ a Ruskom z krajín, ktoré nie sú súčasťou ani jedného bloku.
"A výhodná by bola tiež podobná nárazníková zóna na juhovýchode, aby oddelila úniu od Sýrie, Iránu a Iraku," píše sa v knihe. Zdroje blízke komisárovi denníku FT potvrdili, že Bolkestein mal na mysli Turecko.
Jeho hovorca však dnes novinárom tvrdil, že kniha neobsahuje komisárove postoje, ale sumarizuje len názory europoslancov, s ktorými Bolkestein počas písania knihy hovoril.
"Je to v kontexte názorov europoslancov. Nie sú to jeho vlastné názory," presviedčal novinárov hovorca Jonathan Todd. Pravdou však zostáva, že Bolkestein v niektorých častiach knihy cituje konkrétnych europoslancov, v spornej časti sa ale na nijaké názory neodvoláva.
Hlavný hovorca EK Reijo Kemppinen dnes ubezpečoval, že Bolkestein nepovedal, že je proti členstvu Turecka v únii, a že jeho názory sú plne v súlade so stanoviskom komisie.
Otázka členstva Turecka v EÚ vyvoláva pravidelne spory vo vnútri únie. Pätnástka dala Ankare oficiálny štatút kandidáta na summite v Helsinkách v roku 1999 a koncom tohto roka má rozhodnúť, či začne s Tureckom prístupové rokovania.
Pravidelne sa objavujú hlasy proti tureckému členstvu v únii, keďže väčšina jeho územia leží mimo európskeho kontinentu. Pozorovatelia na margo Bolkesteinovej knihy konštatujú, že komisár len napísal to, čo si mnohí v Bruseli či hlavných mestách myslia, nemôžu to však povedať nahlas.
(spravodajca TASR Robert Sermek) np
