Alexander Dubček.
Prostredný syn najvyššieho predstaviteľa reformného hnutia z roku 1968 Alexandra Dubčeka Peter Dubček mal v roku 1968 osemnásť rokov. Spomína na to v dobrom aj v zlom - najskôr prišla nádej na zmenu, potom aj sklamanie z príchodu okupačných vojsk Varšavskej zmluvy.
Rodina sa dostala do nemilosti. "Boli sme uvrhnutí do veľmi tvrdej až krutej životnej reality, keď na nás vtedajší režim realizoval rôzne mocenské praktiky vlastné totalitným režimom."
O otcovi štátnikovi Peter Dubček hovorí, že bol síce prísnym, ale trpezlivým otcom. Pred fyzickým trestom jednoznačne uprednostňoval vysvetľovanie.
"Bol veľmi rozhľadený, pracovitý a všestranný. Mal cit pre všetko človečenské. Navyše ovládal aj veľa remesiel, vedel pracovať s drevom a zvárať." Už v čase, keď boli deti malé, mal pozitívny vzťah k prírode. Rád pestoval vinič a strihal stromy.
Centrom a dušou rodiny však bola mama - Anna Dubčeková, ktorá vždy stála po boku svojho manžela. Peter si spomína na svoje detstvo ako na pekné obdobie, aj keď priznáva, že jemu a bratom chýbal neraz doma otec.
"Pôsobil už v tom čase ako politik a svojej profesii venoval dosť veľa času, takže doma bol málo."
Nik z rodiny ani z troch detí však neemigroval.
Peter: "Mali sme silné rodinné a priateľské väzby. Pripadalo by mi to ako minimálne neprístojné až neslušné, ak by som si vybral emigráciu za riešenie situácie. Vtedajší režim na to len čakal, aby mohli otca ešte viac diskreditovať tým, že sme zradcovia."
Alexander Dubček sa nakoniec zmeny dočkal. Osud prerušil jeho politickú činnosť až v roku 1992 - cestou na politické rokovania do Prahy pri havárii automobilu tragicky zahynul.
