Tomáš Galbavý: "Vyskúšal som to len raz v Nízkych Tatrách. Druhýkrát som už nezískal odvahu. Za tých pár sekúnd sa mi premietol celý život a obrázky o rodine. Myslel som si, že už končím na tomto svete."
Robert Kaliňák: "Písal sa rok 1994, keď som v Bratislave zo žeriava vyskúšal bungee jumping. Pre mladých je to zážitok, ktorý zostane na celý život, ale toto by som nepovažoval za šport, lebo to trvá len niekoľko sekúnd."
Zuzana Martináková: "Veľmi som túžila byť horolezkyňou, ale k tomu som sa nikdy nedostala. Keby mi to niekto navrhol, tak by som odpovedala áno."
František Mikloško: "Je fakt, že som robil horolezecké práce na skale nad železnicou, kde som zažil výšku."
Árpád Duka-Zólyomi: "Parašutizmus som neskúšal, ale keď som slúžil v armáde na Šumave vo výsadkovej jednotke, tak nás niekedy vyhadzovali z vrtuľníka z trojmetrovej výšky. Keby som mal možnosť, určite by som si to vyskúšal."
Zuzana Martináková: "Už som sa rozhodla, že pôjdem skákať s padákom. Je to však len otázka času. Teraz je zima, a preto som to odložila na jar. Skočiť s padákom, to má obsah, nie ako bungee jumping."
František Mikloško: "Už výšku z balkóna na 12. poschodí málo znášam. Ako dieťa som však miloval lezenie po stromoch."
Árpád Duka-Zólyomi: "Jazdenie na koni mám veľmi rád. Mám vzťah ku koňom od detstva. Bol to pre mňa veľmi dobrý pocit, lebo človek cíti, že ho ten kôň má rád."
Zuzana Martináková: "Človek má prvýkrát rozpačité pocity, ale vyjsť do prírody je asi ten najúžasnejší zážitok. Jazdiť na koni sa naučí každý človek bez ohľadu na vek. Musí však byť s koňom zladený."
Robert Kaliňák: "Bol som rád, že tých pádov bolo počas jazdy čo najmenej. Kôň bol totiž veľmi tvrdohlavý. Pokiaľ necíti, že na ňom sedí jazdec, tak si bude robiť čokoľvek. Je to veľmi čarovné, najmä v spojení s prírodou." (ts)
