Los Alamos 10. októbra (TASR) Hispánski rančeri a ich dediči zažalovali americkú vládu za krádež ich pôdy v roku 1942. Na nej potom robili jadrové pokusy a pôvodných majiteľov tam nútili pracovať a pokusne ich vystavovali vysokej radiácii.
Žaloba podaná v utorok na federálny súd v Santa Fe je tohto roku už druhá obviňuje americkú armádu, že prinútila hispánskych usadlíkov odísť z náhornej roviny na severe novomexických hôr, aby tak získala priestor pre budúce Los Alamos National Laboratory.
Kým v prvej žalobe poškodená strana žiadala kompenzácie za stratenú pôdu, v novej sa žalobcovia dožadujú nešpecifikovaných kompenzácií a disciplinárnych opatrení za údajné zneužívanie 350 starnúcich rančerov a ich dedičov.
Žaloba označuje za odporcov ministra energetiky Spencera Abrahama, pod ktorého rezort laboratóriá v Los Alamos spadajú, ministra obrany Donalda Rumsfelda a armádu.
"Ak si nebudeme všímať ukrutnosti tohto druhu, potom je americká Ústava len obyčajným zdrapom papiera," vyhlásil Joe Gutierrez, vodca Pajarito Plateau Homesteaders Inc., neziskovej korporácie zastupujúcej jednotlivcov v prípade vyvlastnenia pôdy.
Laboratória v Los Alamos zatiaľ prípad nekomentovali. Predchádzajúcu žalobu však hlavné laboratóriá pre výskum nukleárnych zbraní v USA odmietli komentovať.
Los Alamos zdedili priestory po projekte Manhattan chránenom najvyšším utajením a práve tam počas druhej svetovej vojny vznikla prvá atómová bomba.
Podľa žaloby klasifikovanej ako obhajoba ľudských práv žilo v Pajarito Plateau v čase príchodu americkej armády v roku 1942 30 rodín. Vojaci ich pod hrozbou použitia násilia prinútili opustiť domovy v priebehu 24 hodín.
Ďalšie body žaloby obsahujú tvrdenia, že skupina majiteľov pôdy "bola prinútená zúčastňovať sa na prácach a slúžiť vojakom; boli nespravodlivo väznení, svojvoľne zadržiavaní a nútení k práci proti vlastnej vôli; a boli vystavovaní nebezpečne vysokej radiácii, čím poslúžili nelegálnym medicínskym testom".
