Plánovanému piatkovému prijatiu dokumentu na poslednú chvíľu zabránili námietky šiitských zástupcov.
Vláda rada vo vyhlásení zverejnenom v skorých sobotňajších hodinách uviedla, že hoci existuje "rozsiahly konsenzus" na dokumente, stále prebieha "konštruktívny dialóg týkajúci sa dôležitej citlivej otázky". Rada sa preto opätovne zíde v pondelok, aby doriešila túto záležitosť a podpísala ústavu.
Prijatie dočasnej ústavy je kľúčovým krokom amerických plánov na odovzdanie zvrchovanosti späť do rúk Iračanov 30. júna. V piatok však jej podpis už po druhý raz odložili, keďže päť zástupcov šiitov v 25-člennej Spojenými štátmi vymenovanej rade vyjadrilo výhrady k dokumentu.
Podľa politických zdrojov sa nesúhlasiaci riadili odporúčaniami najvplyvnejšieho šiitskeho vodcu v Iraku ajatolláha Alího as-Sistáního a presadzujú väčší vplyv šiitskej väčšiny v zvrchovanom Iraku, čím by sa mohli dostať do konfliktu so sunnitmi a Kurdmi.
Jedným z hlavných sporných bodov má byť ustanovenie o referende, ktoré by sa malo konať budúci rok s cieľom schváliť stálu ústavu. Aj v prípade, ak by ústavu schválila väčšina Iračanov, by podľa neho mohla byť vetovaná dvoma tretinami voličov v troch provinciách.
Toto ustanovenie do dokumentu vložili Kurdi, ktorí spravujú tri provincie na severe Iraku a chcú mať právo vetovať akýkoľvek pokus o zásah do ich značnej autonómie.
USA medzitým označili odloženie podpísania dočasnej ústavy za technický nedostatok s tým, že naďalej plánujú odovzdať suverenitu Iračanom 30. júna.
"Vidíte demokraciu v akcii," uviedol hovorca Bieleho domu Scott McClellan. Dôležité je, aby irackí lídri dokázali medzi sebou slobodne diskutovať o problémoch a robili to verejne, dodal hovorca s tým, že členovia vládnej rady pracujú na "technických záležitostiach".
