Londýn 1. marca (TASR) - Na riziko, ktoré so sebou prináša rozšírenie Európskej únie, upozorňuje vo svojom najnovšom čísle britský týždenník Economist, podľa ktorého je celkom možné, že Európania budú spätne pozerať na rok 2004 ako na koniec zlatých čias.
Existuje totiž možnosť, že členské štáty únie neschvália navrhovanú európsku ústavu, prípadne, ak ju aj schvália, nikdy ju neratifikujú. Ťažkej skúške sú zároveň vystavené aj tri zásadné piliere EÚ: voľný pohyb osôb, vytvorenie jednotnej meny a jednotného trhu pre tovar a služby.
Dôvodom je podľa Economistu nervozita, ktorá náhle postihla všetkých 15 súčasných členov únie, keď si uvedomili, že 1. máj a s ním vstup nových, prevažne chudobnejších členov sa nezadržateľne blíži.
Kombinácia obáv z prílivu lacnej pracovnej sily a veľkorysých sociálnych dávok v západnej Európe, ktoré by mohli pôsobiť ako magnet pre občanov nových členských štátov, viedla mnohé krajiny k zavedeniu prechodných opatrení. Podľa európskeho práva všetky tieto obmedzenia môžu trvať maximálne sedem rokov. Pri troche šťastia sa možno ukáže, že strach z imigrantov nie je podložený a obmedzenia sa čoskoro zrušia.
No môže nastať aj pravý opak, varuje Economist. Ak sa napríklad hromadný presun rómskej populácie smerom na západ stane realitou, bohaté štáty sa možno budú snažiť obmedzenia ešte viac predĺžiť.
Medzi nováčikmi však existuje jedna výnimka - Malta. Väčšina z desiatich štátov, ktoré 1. mája vstúpia únie reptá na obmedzenia, ktoré pre nich chystajú súčasní členovia, len Malta mlčí. A niet divu. Občania maličkej Malty budú môcť pracovať v súčasných členských štátoch bez limitov.
Je totiž veľmi nepravdepodobné, že by ich príliv mohol spôsobiť krízu na pracovnom trhu. Navyše, Malta si ponechá právo na uzavretie svojho pracovného trhu pre prípad, že by jej hrozilo preľudnenie. Je to jedna zo 70 výnimiek, ktoré si Malta vydobyla počas predvstupových rokovaní.
Druhým najnáročnejším novým členom je Poľsko, ktoré si dohodlo 43 výnimiek. Prechodné opatrenia majú novým členom pomôcť prispôsobiť sa pravidlám EÚ.
Prečo ale Malta, jeden z najbohatších nováčikov, navyše nezaťažená komunistickou minulosťou, získala najviac privilégií? Pretože ako argument šikovne použila svoju veľkosť.
Z pohľadu Bruselu sú výnimky, ktoré ovplyvnia len 400.000 Malťanov banálne v porovnaní s ústupkami voči 40 miliónom Poliakov. Malta tiež argumentovala, že je svojím spôsobom najhustejšie obývanou krajinou planéty. To jej čiastočne zaistilo právo na uzatvorenie svojho pracovného trhu na sedem rokov.
Malta bude pravdepodobne vo svojom víťaznom ťažení pokračovať. V únii bude mať zastúpenie a hlasovacie práva, ktoré európske inštitúcie garantujú maličkým krajinám ako samozrejmosť. Veľkí členovia jej môžu len závidieť, dodáva Economist.
