Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí František Alexander podpísali 9. októbra 2002 na pôde Úradu vlády SR dohodu o čiastkovom odškodnení židovských obetí holokaustu na Slovensku. Stalo sa tak po 57 rokoch od skončenia druhej svetovej vojny. Odškodnenie v rámci arizácie je na dobrej ceste, odškodnenie za deportácie však viazne. Hodnotu zhabaného majetku vyčíslili odborníci na sumu medzi 8,5 až 25 miliárd korún.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Odškodnenie slovenských Židov za deportáciu do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a za rasovú a náboženskú perzekúciu viazne. Tento proces neurýchlila ani novelizácia zákona 305/1999.
So súčasným stavom nie je spokojný ani predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku František Alexander. Sťažuje sa, že z podaných asi 24-tisíc žiadostí bolo doteraz vybavených len 9621.
"To vybavovanie je nehorázne pomalé! Niekoľko tisíc rok a štvrť starých podaných žiadostí ešte stále nemajú doklad o evidencii, to znamená, že dodnes sa nachádzajú v podateľni ministerstva spravodlivosti," hovorí predseda zväzu. Pritom varuje, že väčšina poškodených Židov má vyše 70 rokov.
Poškodení si mohli nárok na odškodnenie uplatniť najneskôr do 2. decembra 2002 a oprávnenou osobou na odškodnenie bola osoba, odvlečená do nacistických táborov, či osoba, ktorej príbuzných stihol podobný osud.
Za každý mesiac deportácie alebo ukrývania sa prináleží odškodnenie vo výške 3-tisíc korún. Ak osoba zomrela, mohli o jednorazové odškodenie vo výške 100-tisíc korún požiadať pozostalí. Ak ich bolo viac, peniaze sa delili medzi nimi rovnakým dielom.
Koľko peňazí teda štát vyčlenil na odškodnenie?
Riaditeľ odboru rehabilitácií a odškodňovania z rezortu spravodlivosti Igor Mišík: "Od 1. decembra 1999 do 31. januára 2004 bolo ministerstvom priznané odškodné vo výške 244 miliónov 665-tisíc korún." Tvrdí, že rezort na vyplatenie odškodného v tomto roku má dosť finančných prostriedkov.
To, prečo je proces zdĺhavý, Mišík vysvetľuje: "Viaceré žiadosti boli nekompletne zdokladované." Častým nedostatkom je, že neobsahujú doklady, ktoré by preukazovali opodstatnenosť nároku, ale žiadatelia tam priložili len čestné vyhlásenie. To nestačí - nemá právnu relevanciu.
Okrem toho medzi žiadateľmi sú i osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na priznanie odškodnenia.
Proces odškodnenia Židov za deportáciu a odvlečenie na otrocké práce prebiehal aj v susednom Rakúsku i Nemecku, kde sa dávno skončil.
Na tento účel tam boli vytvorené fondy a Rakúsko odškodnilo podľa Alexandra aj zopár ľudí na Slovensku, pochádzajúcich z rakúskeho územia. (jm, ts)
Obec je s odškodnením v rámci arizácie spokojná
Odškodnenie obetí holokaustu, ktorým zhabal vojnový slovenský štát v rokoch 1940 až 1944 majetok v rámci takzvanej arizácie, je na dobrej ceste. Spadá pod dohľad Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku a podľa predsedu zväzu Františka Alexandra eviduje 140 žiadostí o odškodnenie.
"Do konca marca či apríla sa vyhodnotí oprávnenosť jednotlivých žiadostí a do konca roka by sa mala vyhodnotiť aj výška nároku pre oprávnených žiadateľov."
Na uspokojenie poškodených slovenských Židov vyčlenila vláda pred dvoma rokmi 850 miliónov korún, ktoré budú desať rokov viazané na osobitnom účte v Národnej banke.
Suma je desatinou odhadovanej hodnoty židovského majetku vrátane podnikov, nehnuteľností, cenností i bankových účtov, ktorý zhabal Slovenský štát. Alexander však pripomína, že skutočná škoda môže v dnešných pomeroch predstavovať až 25 miliárd korún.
Ústredný zväz požiadal vládu o riešenie tohto problému už na jar roku 1999, ale "ľady sa pohli" až po troch rokoch. Rokovanie zo strany kabinetu premiéra Mikuláša Dzurindu viedol jeho člen vicepremiér Pál Csáky.
S jeho prácou však neboli úplne spokojní ani predstavitelia zväzu. Počas návštevy slovenskej delegácie v USA o pokroky v tejto veci sa zaujímal aj americký prezident George Bush, ktorý naznačil, že síce víta určitý posun, ale uvítal by ešte viac aj ďalšie aktivity v tomto smere.
Autor: ts, jm
