Urobil tak pod domácim i medzinárodným tlakom po tom, ako vzbura uvrhla karibskú krajinu do anarchie.
Francúzsko, ktoré tento týždeň navštívila haitská delegácia na krízových rozhovoroch, spolu s USA a ďalšími štátmi vyzvalo Aristida, aby odstúpil z funkcie v rámci úsilia ukončiť krvavé povstanie v bývalej francúzskej kolónii. K situácii na Haiti sa dnes vyjadril aj pápež Ján Pavol II., ktorý vyzval obyvateľov k "odvahe a pokore" pri prijímaní rozhodnutí pre dobro krajiny.
Vysoký americký predstaviteľ krátko po správach o odchode Aristida z Haiti uviedol, že USA toto jeho rozhodnutie považujú za najlepší krok v záujme osemmiliónovej krajiny, v ktorej si trojtýždňová vzbura vyžiadala najmenej 70 obetí na životoch.
Ďalší zástupca americkej vlády oznámil, že Aristide opustil Haiti skoro dopoludnia miestneho času za sprievodu bezpečnostných príslušníkov. Politickí protivníci, ktorí prezidenta obviňovali z porušovania ľudských práv a korupcie, jeho odchod privítali. Množsvo prívržencov rebelov vyšlo do ulíc a tancom a skandovaním oslavovalo Aristidov odchod.
Vládny činiteľ Dominikánskej republiky, z ktorou sa Haiti delí o ostrov Hispaniola, potvrdil, že Aristide smeroval do susednej krajiny. Nie je zatiaľ známe, kam má ďalej namierené. Podľa svojho blízkeho poradcu Leslieho Voltaira chce hľadať azyl v Maroku, na Taiwane alebo v Paname.
Aristide si úlohou na ľudovom povstaní v 80. rokoch, ktoré na Haiti ukončilo desaťročia diktatúry, vyslúžil postavenie hrdinu haitskej demokracie.
Bývalý farár nastúpil na čelo štátu ako prvý slobodne zvolený prezident Haiti počas 200-ročnej nezávislosti v roku 1991, len niekoľko mesiacov neskôr ho však zvrhli pri prevrate.
K moci sa Aristide opätovne dostal po americkom vojenskom zásahu v roku 1994. V roku 2000 ho znova zvolili na druhé funkčné obdobie, ktoré podľa doterajších vyjadrení chcel odslúžiť až do roku 2006.